Už niekoľko rokov sa spotrebitelia môžu pri spotrebiteľských úveroch spoliehať na vysokú ochranu pred nekalými praktikami. Pri podnikateľských úveroch to tak nie je. Úver obchodným spoločnostiam a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), t. j. podnikateľské úvery, môže poskytnúť ktokoľvek. Avšak spotrebiteľské úvery môžu poskytovať iba subjekty s povolením Národnej banky Slovenska, ktoré sú následne aj dohliadané zo strany NBS. V prípade týchto licencovaných subjektov má NBS viaceré možnosti, ako zakročiť v rámci ochrany spotrebiteľa. Od uloženia nápravných opatrení cez pokutovanie subjektov až po odňatie licencie.

Overte si poskytovateľa úveru

Ak vám ako fyzickej osobe niekto ponúka pôžičku (ale aj iné finančné služby), musí mať na to povolenie od Národnej banky Slovenska. Overiť si to môžete online v registri dohliadaných subjektov NBS.

V prípade podnikateľských úverov je dosah NBS obmedzený a dôležitá je úverová zmluva medzi veriteľom a dlžníkom. V prípade riadneho spotrebiteľského úveru poskytnutého licencovaným subjektom zákon okrem iného vyžaduje, aby licencované subjekty postupovali s odbornou starostlivosťou, nemôžu poskytnúť úver hocikomu. Musia preveriť schopnosť spotrebiteľa splácať úver, ak na to nemá príjmy, jednoducho ho neposkytnú. Zároveň takýto úver nemôže byť zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

Ak si beriete spotrebiteľský úver poskytnutý licencovaným subjektom, tento subjekt musí dodržiavať zákon o spotrebiteľských úveroch. Zákon je nastavený tak, že poskytuje ochranu spotrebiteľovi, pretože spotrebiteľ je vnímaný ako „slabšia strana“, ktorá inak nemôže ovplyvniť obsah zmluvy. Nejde o obchodný vzťah, kde je vyjednávacia pozícia zmluvnej strany – podnikateľa odlišná. Ak však úverovú zmluvu uzatvorí fyzická osoba ako podnikateľ, živnostník (zjednodušene, ak má IČO), ide o obchodnú zmluvu a na tieto sa nevzťahuje ochrana spotrebiteľa.

V minulosti boli rozšírené praktiky, keď spotrebiteľom, ktorí sa nemohli dostať k peniazom, ponúkali účelový podnikateľský úver. Niekedy veriteľ dokonca pripravil všetky potrebné dokumenty vrátane doloženého podnikateľského zámeru, ktorý nebol v súlade z realitou. Nie je teda úplne vylúčené, že spotrebitelia, ktorí sa ocitli vo finančnej núdzi, mohli nadobudnúť dojem, že si berú klasický spotrebiteľský úver a nie podnikateľský. Skutočný účel síce nemusel byť financovanie podnikania, ako sa v zmluvách uvádza, ale toto je predmetom prípadného dokazovania na súde. Ak sa tieto prípady dostanú na súd, tak sa skúma, či nešlo o zmluvu, ktorou sa mal obísť zákon, a skutočný účel nebol financovanie podnikania.

Je síce pravdepodobné, že v momente, keď sa úverová zmluva uzatvára, tak svojím spôsobom vyhovuje obidvom stranám. Aj fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá sa inak k peniazom zo spotrebiteľského úveru nevie dostať, aj firme, ktorá úver poskytuje, lebo je mimoriadne výhodný. Pre takéto ponuky je totiž typické, že úver je zabezpečený nehnuteľnosťou a je za vysoký úrok. V mnohých prípadoch oveľa viac ako 20 % ročne. Ak sa úver nespláca, dôjde k uspokojeniu predajom nehnuteľnosti, ktorej hodnota niekoľkokrát prevyšuje výšku úveru. Vzhľadom na vysoký úrok to po niekoľkých splátkach spotrebitelia jednoducho neunesú a dostanú sa do omeškania. Následne sa veriteľ pomerne rýchlo dostane k nehnuteľnosti.

Dôležité je nezabudnúť na to, že aj dlžník, teda ten, kto si takýto nevýhodný úver vzal, sa môže brániť. Môže tak však urobiť len prostredníctvom súdov. Možnosti NBS chrániť v takýchto prípadoch spotrebiteľa sú v porovnaní s postupom proti licencovaným subjektom značne limitované.

Nepodpisujte preto hocijaký úver, len aby ste sa dostali k peniazom. NBS dlhodobo upozorňuje spotrebiteľov, aby sledovali, či je subjekt licencovaný a nešli do zmluvného vzťahu s inými subjektmi.

Licencovaný subjekt neposkytne úver, ak je vopred vysoká pravdepodobnosť, že spotrebiteľ nebude schopný úver splácať. Nelicencovaný subjekt poskytne úver, pretože má záruku, že získa prostriedky vo finále aspoň z predaja nehnuteľnosti. To sa však spotrebiteľovi určite páčiť nebude.