Životné situácie

3 výhovorky, pre ktoré sa nám nedarí sporiť

3 výhovorky, pre ktoré sa nám nedarí sporiť

História ukazuje, že Slováci nie sú práve najsporivejšie tvory. Prečo je to tak? Máme na to skutočné dôvody, alebo sa len skrývame za výhovorky?

3 výhovorky, pre ktoré sa nám nedarí sporiť

 

Nájsť správnu rovnováhu medzi príjmami a výdavkami a odložiť si niečo z výplaty bokom, je hotové umenie. Vyžaduje si nielen disciplínu a odhodlanie, ale aj poznanie svojich potrieb, možností a výdavkov. Existuje nespočetné množstvo rád a článkov, koľko by sme si mali odkladať, na aký účel a kedy úspory použiť. Toto nie je jeden z nich. Pozrite si 3 najčastejšie odpovede, s ktorými ste sa možno pri téme šetrenia stretli aj vy. Alebo sa v nich dokonca nájdete?

Výhovorka č. 1:

Na to, aby som si mal/a z čoho odkladať, potrebujem vyššiu výplatu.

Pri bežných rozhovoroch je najčastejšou reakciou na radu, aby sme si sporili, že nemáme z čoho. Výplaty sú nízke, ceny čoraz vyššie a mnohí končia mesiac pred výplatou s účtom na nule alebo ešte horšie, v červených číslach. Ako teda odložiť 10 % z príjmu bokom, keď ledva prežijete do výplaty?

Práve táto výhovorka je najčastejšia, no z veľkej časti ide len o spôsob, ako odbiť rady o potrebe sporiť.

Realita ukazuje, že s vyšším príjmom prechádzame na vyšší štandard a míňame viac. Možno nie hneď, ale o pár mesiacov už ani nevieme, že zarábame viac. Na to, aby sme začali šetriť, nám teda len vyššia výplata nepomôže. Zvýšenie príjmu sa takmer vždy pretaví do zvýšených výdavkov či už na stravu, lepšie bývanie, alebo si dovolíme viac investovať do seba, detí či voľného času. Nečakajte na to, kedy vám zamestnávateľ pridá. Skúste to aj s aktuálnou výplatou. Prvým krokom je overenie, či skutočne nemáme z čoho odkladať. Pomôže vám pri tom vytvorenie rodinného rozpočtu alebo presné sledovanie výdavkov aspoň 2 – 3 mesiace. Možno odhalíte, že by sa predsa pár eur dalo odložiť bokom, lebo nie všetko ide na povinné platby. A ak si tú trošku dáte bokom hneď potom, ako príde výplata na účet, nebudú vás peniaze lákať. Na začiatok to skúste s nízkou sumou, napríklad 1 – 2 eurá a postupne sumu zvyšujte. Tak ako dokážeme pri zvýšení výplaty prejsť na vyšší štandard, môže to fungovať aj opačne.

Výhovorka č. 2:

Načo šetriť, keď aj tak všetko zožerie inflácia.

O vysokej inflácii sa tento rok veľa hovorí. Za to, čo si dnes odložíme, o pár rokov nekúpime toľko, čo dnes. Paradoxom však je, že posledné desaťročie sme mali infláciu na veľmi nízkych číslach a sporiť sme aj tak nezačali. Je teda argument s infláciou skutočným dôvodom alebo len výhovorkou, ktorá sa aktuálne hodí?

Pri  dlhodobom sporení a investovaní je možné infláciu efektívne poraziť. No na vytvorenie rezervy alebo krátkodobých úspor nepotrebujete infláciu až tak porážať.

Ide hlavne o to, aby ste mali peniaze na nepredvídateľné situácie ako pokazené auto, strata práce, úraz a podobne. Pri dlhodobých sporeniach je vhodné využiť investovanie napríklad cez akciové podielové či indexové fondy alebo ďalšie investičné nástroje trhu s cennými papiermi. Tie sú určené práve na dlhodobé odkladanie a pomôžu vašim úsporám rásť a porážať infláciu.

Výhovorka č. 3:

A  načo mám sporiť? Aj tak nebudem žiť tak dlho, aby som z toho niečo mal/a.

Aj toto je častá odpoveď, najmä keď sa hovorí o sporení na budúcnosť alebo na dôchodok. Aktuálne pôžitky sú vždy väčším lákadlom ako viera, že v budúcnosti si niečo kúpim alebo budem peniaze potrebovať viac. Preto je dôležité nájsť správny balans medzi tým, koľko peňazí minúť na aktuálne potreby a sny a koľko odkladať.

Žiť striedmo, aby sme čo najviac ušetrili, nemusí byť správnou cestou a často vedie k tomu, že so sporením prestaneme, lebo máme pocit, že sme si preto nič nedopriali.

Úspory na účtoch síce rastú, ale ignorovanie aktuálnych potrieb prinesie viac nespokojnosti ako radosť z potenciálnej bohatej budúcnosti. Dobrý však nie je ani opačný extrém, keď všetko minieme dnes. Najmä ak sú tieto výdavky spojené nie s povinnými platbami, ale s pôžitkami. Nikto vás od nich nechce odtrhnúť. Doprajte si kávičku, väčší nákup alebo výlet či lepšiu dovolenku. Skúste však napríklad z týchto výdavkov vždy odstrihnúť napríklad 10 % a tie odložiť bokom. Z 500-eurovej dovolenky urobte 450-eurovú a 50-ku dajte bokom. Z 30-eurového nákupu vyložte jednu či dve položky a ušetrené peniaze priložte k úsporám. Uvidíte, že aj takýmto drobným postupným šetrením sa dá vytvoriť návyk a odložiť pekná suma, ktorá nebude obmedzovať váš aktuálny životný štýl.

Na šetrenie nikdy nie je ten správny čas

Podľa odborníkov už včera bolo neskoro začať a podľa nás ani zajtra nebude z čoho šetriť. Preto je najlepšie veriť overenému: Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Či už začnete vytvorením rozpočtu, odkladaním „drobákov“ do prasiatka alebo postupným ukrajovaním z bežných výdavkov, všetko sa počíta. A možno vás pri počítaní usporená suma na konci roka milo prekvapí.

Titulná foto: Shutterstock