Peniaze vo svojej podstate vyjadrujú jednotky, ktoré fungujú ako všeobecne uznávaný prostriedok výmeny tovarov a služieb. Z ekonomického hľadiska by nám malo byť jedno, či máme 10 € ako bankovku, ako údaj na účte, alebo 10 € v 2-eurových minciach. S každou z týchto možností si vieme kúpiť rovnako veľa. Problém však nastáva v psychológií peňazí a v tom, akú im dávame hodnotu. Ukážeme si to na jednoduchom príklade.

Peniaze vs. úžitok

Predstavte si, že idete do kina a zrazu zistíte, že ste stratili lístok, ktorý vás stál 10 €. Kúpite si ďalší alebo pôjdete domov? Väčšina ľudí by asi išla domov, keďže nie sú ochotní platiť ďalšie peniaze. A aj keby ste si lístok znova kúpili, tak by vás asi takáto kúpa trochu „bolela“. A teraz si predstavte znova podobnú situáciu. Stojíte pred kinom a lístok si idete ešte len kúpiť. Prídete k pokladnici a zistíte, že ste cestou stratili 10-eurovú bankovku. Ovplyvní táto vaša strata kúpu lístka? Väčšina ľudí si lístok napriek tomu kúpi. Určite by vás strata peňazí nepotešila, ale pri kúpe lístka by ste nemali pocit, že lístok vás stojí 20 €, ako to bolo v prvom prípade.

Psychológovia Kahneman a Tversky opísali vo svojej knihe experiment, v ktorom sa pýtali ľudí, čo by presne v takýchto dvoch prípadoch robili. Výsledok bol ten, že kým v prvom prípade by 46 % ľudí bolo ochotných kúpiť si lístok, tak v druhom prípade bolo ochotných si kúpiť lístok až 88 % ľudí. Prečo došlo k takémuto výraznému rozdielu? Prečo sa ľudia inak rozhodnú, keď v podstate z ekonomického hľadiska ide v obidvoch prípadoch o rovnakú stratu 10 €?

Autori tento efekt pripisujú k tzv. mentálnemu účtovníctvu. Mentálne účtovníctvo poukazuje na to, že ľudia prisudzujú hodnotu peniazom na základe subjektívnych kritérií. Návšteva kina podľa autorov experimentu znamená, že výmenou peňazí za lístok dostanete nejakú formu zábavy. Nákup druhého lístka však už zvýši cenu filmu na takú úroveň, ktorú mnohí respondenti zjavne považujú za neprijateľnú. Naopak, strata hotovosti nie je priamo spojená s cenou filmu, a teda vás neodradí od návštevy kina. Spôsobí iba to, že jednotlivec sa cíti menej bohatý.

Vďaka sporeniu ušetríte

To nás privádza späť k téme automatického sporenia. Predstavte si, že máte peniaze na bežnom a sporiacom účte. Ktoré peniaze miniete ľahšie? Zrejme tie na bežnom, keďže peniaze na sporiacom majú pre vás iný význam, resp. im prisudzujete inú hodnotu. Financie na bežnom účte zvyčajne považujeme za sumu určenú na spotrebu. To isté platí o peniazoch, ktoré dostaneme. Spomeňte si, kedy ste naposledy dostali od niekoho len tak peniaze, napríklad na narodeniny. Tieto peniaze máme tendenciu veľmi rýchlo minúť. Naopak, tie, ktoré sú na sporiacom účte, vyberieme len v prípade, že ich skutočne potrebujeme. Jednoducho povedané, ak máme niekde uložené peniaze, ktoré považujeme za úspory, máme menšiu tendenciu ich minúť a teda sa správame šetrnejšie. Ak by sme ich vybrali zo sporiaceho účtu a len tak si kúpili niečo, čo nepotrebujeme, bolelo by nás to viac ako pri peniazoch na bežnom účte.

Čo z toho vyplýva?

Ak chcete mať odložených viac peňazí, môžete tak urobiť dvoma spôsobmi. Zarobiť viac, čo nie je vždy možné, alebo znížiť svoju aktuálnu spotrebu a rozdiel začať sporiť. Znižovať spotrebu však tiež nie je možné donekonečna a je dobré poznať svoje minimálne náklady na život. Ak poznáte svoj rozpočet a viete, ktoré veci sú pre váš život nevyhnutné, ľahšie sa rozhodnete pri ďalšej kúpe. Pred nákupom sa vždy spýtajte sami seba, či je to naozaj potrebné minúť a či by tie peniaze nepredstavovali väčší benefit v budúcnosti. Napríklad ak plánujete dovolenku, či je potrebné si ju naozaj dopriať v takom veľkom rozsahu, ako ste plánovali. Pokiaľ si zvýšené výdavky sami pred sebou obhájite ešte pred kúpou, nebudete si ich ani do budúcna vyčítať.

A pokiaľ dostanete niekedy peniaze, či už ako odmenu, alebo dar, vopred sa zamyslite, ako ich najlepšie zužitkovať. Skúste ich napríklad na istý čas uložiť na sporiaci účet, aby sa vám zmenila perspektíva vnímania ich hodnoty. S odstupom času možno zistíte, že ich nepotrebujete okamžite minúť a môžu slúžiť ako železná rezerva alebo základ sporenia, investovania na nejaký konkrétny cieľ . O tom, ako si určiť svoje plány a ciele a ako ich dodržať, sa dozviete v našom článku.