Aj v minulosti bolo treba chrániť si úspory a peniaze. A to najmä pred zlodejmi.

V  kremnickej mincovni mali proti krádežiam vytvorenú viacstupňovú ochranu. Mincovňu a jej poklady chránilo jej umiestnenie v prstenci hradieb, mešťanmi vytvorený systém obrany mesta a tiež jej geografická poloha. Kremnica bola opakovane ohrozovaná husitmi, Turkami aj povstalcami, no nikdy nebola dobytá. Aj keď sa v roku 1433 husitom podarilo vypáliť mincovňu a ulúpiť mince, mesto sa im dobyť nepodarilo.

Ochranu mincovne zabezpečoval v minulosti aj špeciálny personál, známy ako strieborní jazdci. Tajuplné pomenovanie bolo odvodené od pravidelne prevážanej komodity – striebra a strieborných mincí. Strieborní jazdci museli mať dobrý výcvik, kvalitnú zbroj a museli dobre jazdiť na koni. Ich práca bola náročná a nebezpečná, preto bola finančne slušne ohodnotená. Týždenný plat bol 4 zlatky.

Pozrite si aj platy iných povolaní v stredoveku.

V mincovni tvorili jazdci organizovanú jednotku na vojenských princípoch. K ich povinnostiam patrila ochrana budovy a prepravovaných mincí, preberanie a dohľad nad prepravou drahých kovov aj ochrana majetku kráľovskej komory. Počas prepravy mincí z mincovne vytvárali jazdci konvoj špeciálnych vozov s bezpečnostnými okovanými truhlicami. Trasy, na ktorých strieborní jazdci sprevádzali konvoje, boli z Kremnice do okolitých miest, napríklad Banská Štiavnica či Smolník, ale aj za terajšie hranice do Viedne.

Pozícia strieborného jazdca vzbudzovala rešpekt a spoločenské uznanie. Práve strieborní jazdci mali tú česť sprevádzať veličenstvo cisára Františka Lotrinského na jeho návšteve Kremnice.