Sporili a šetrili už aj naši predkovia. No keďže stredoveká spoločnosť bola rozmanitá, každá jej vrstva sporila inak a na iné ciele.

Bohatí Kremničania mali z čoho sporiť. No mali aj veľké výdavky. Väčšie úspory využívali na kúpu výrobní a palácových domov. Nemalé sumy však míňali aj na obľúbené organizovanie večierkov a následne na liečbu v kúpeľoch, lebo nezdravé jedlo im spôsobovalo zdravotné problémy.

Chudobnejší museli šetriť na výdavkoch, aby si dokázali niečo odložiť. Svoje úspory míňali na kúpu pôdy, dobytka a na budúcnosť detí: veno pre potomkov, v novoveku príležitostne aj na vzdelanie aspoň jedného dieťaťa v rodine, poväčšine fyzicky slabšieho, ktoré by prácu na hospodárstve nezvládlo.

Úspory chudobných boli nízke a preto zakladali bratstvá a cechové pokladnice (cech spájal remeselníkov jedného remesla do spolku). Do pokladníc prispievali členovia pravidelnými príspevkami alebo pokutami. Takto získané peniaze slúžili ako finančná výpomoc pre členov, ktorí sa ocitli v núdzi a chudobe, predovšetkým starých, chorých, vdov a sirôt.

Dôležitá bola v minulosti aj ochrana peňazí, hoci trochu inak, ako je to dnes. Úspory si ľudia v minulosti dôsledne strážili najmä pred zlodejmi. Majetní a cechové bratstvá skrývali peniaze do truhlíc, ktoré boli vybavené komplikovanou sústavou bezpečnostných zámkov. Kľúče od nich mali zavesené vždy pri sebe na retiazkach. Menšie úspory nosili vo vreckovkách so zaviazanými rohmi alebo v mešcoch zavesených na vnútorných opaskoch.

Niektorí však svoj majetok chceli ochrániť za každú cenu a svoje úspory zakopávali do zeme v rôznych nádobách či dokonca ich ukrývali v puklinách múrov a domov. Najväčšie dva zlaté poklady na Slovensku, Košický zlatý poklad a poklad vo Veľkom Folkmári, boli nájdené práve v múroch pri rekonštrukciách starých domov.