Primárnou úlohou programu 5peňazí je finančné vzdelávanie obyvateľov Slovenska. Vzdelávame žiakov v školách a širokú verejnosť, ale aj špecifické skupiny, ako napríklad seniorov alebo rodiny ohrozené generačnou chudobou. Ako odborníci na vzdelávanie preferujeme prácu podloženú aktuálnymi poznatkami a rozhodovanie na základe dát. Z tohto dôvodu sme začiatkom roka realizovali reprezentatívny prieskum, v ktorom sme zisťovali, aký je vzťah Slovákov k finančnému vzdelávaniu. Či ho považujú za dôležité a aktívne sa vzdelávajú, alebo sú aspoň ochotní tak urobiť v budúcnosti. Tiež nás zaujímalo, ako z pohľadu finančnej gramotnosti hodnotia seba a čo si myslia o ostatných.

Prieskum 5peňazí o finančnom vzdelávaní bol realizovaný počas apríla 2023 agentúrou Go4insight pre Národnú banku Slovenska na vzorke 1 000 respondentov reprezentatívnej na populáciu Slovenska vo veku 16 – 69 rokov. Zber dát bol realizovaný online metodológiou (CAWI).

Rozumiete financiám?

Pri peniazoch sme sebaistí, no ostatným veríme menej

Na otázku „Myslíte si o sebe, že rozumiete financiám?“ až 78 % opýtaných odpovedalo skôr áno alebo určite áno. Iba 2 % ľudí priznávajú, že peniazom určite nerozumejú. V tomto smere si najviac veria ľudia do 39 rokov a muži. Pozitívne sebahodnotenie zároveň úmerne stúpa s dosiahnutým stupňom vzdelania a úrovňou využívania internetu.

Okrem sebahodnotenia nás zaujímalo aj celkové hodnotenie ostatných ľudí na Slovensku – dospelých i detí. Preto sme položili otázku „Myslíte si, že dospelí ľudia na Slovensku rozumejú financiám?“, na ktorú odpovedalo pozitívne 53 % respondentov. Znamená to, že ostatným veríme asi o tretinu menej ako sebe. 54 % opýtaných si myslí, že stredoškoláci rozumejú financiám primerane svojmu veku a pri žiakoch 2. stupňa ZŠ si to myslí iba jedna štvrtina.

Preceňujeme svoje vedomosti?

Nadhodnocovaním svojich schopností alebo pocitom vlastnej nadradenosti sa zaoberá aj psychológia. Tzv. Lake Wobegon Effect popisuje vlastný pocit nadradenosti, keď máme tendenciu považovať seba za lepších alebo schopnejších v porovnaní s ostatnými. Vzorovým príkladom je napríklad otázka vodičských zručností. Ďalším príbuzným javom je Dunning-Krugerov efekt. Ide o druh kognitívneho skreslenia, keď menej kvalifikovaná osoba v danej oblasti výrazne nadhodnocuje svoje schopnosti alebo výkon v porovnaní s ostatnými. A naopak, kvalifikovanejšia osoba svoje schopnosti podceňuje, resp. preceňuje ostatných.

Sebavedomie nám nechýba, ale niektorým veciam nerozumieme

Po otázkach o subjektívnom hodnotení sme si spravili krátky prehľad o znalostiach zo sveta financií. Respondentom sme predložili sériu tvrdení o finančnom správaní, ku ktorým mali vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas.

Za pozitívne považujeme zistenie, že až 83 % opýtaných si myslí, že svoj domáci rozpočet spravuje zodpovedne a takmer trom štvrtinám sa darí odkladať rezervu na horšie časy. Zároveň drvivá väčšina ľudí tvrdí, že si pred dôležitým finančným rozhodnutím preštuduje informácie z viacerých zdrojov. Ale na druhej strane sa ukázalo, že až 45 % opýtaných si pri uzatváraní úveru či hypotéky vystačí s informáciami od svojej banky a nevyhľadáva ďalšie informácie.

Ďalej sa ukázalo, že vyše polovica ľudí nerozumie 2. pilieru dôchodkového sporenia. Okrem tohto veľká časť opýtaných nerozumie produktom a reklamám bánk (40 %), resp. poisťovní (44 %). Svojim blízkym zrejme dôverujeme viac, než je potrebné, lebo až 40 % ľudí zdieľa platobnú kartu a PIN s členmi rodiny, čo našim financiám nepridáva na kontrole.

Inflácia je ďalšou témou, v ktorej nemáme úplne jasno: 62 % ľudí vníma 3,5-percentnú infláciu ako veľmi vysokú. Pritom dlhodobým cieľom ECB je inflácia na úrovni 2 %, tá sa považuje za ekonomicky prospešnú a mimo krízového obdobia je prirodzená a bežná. Podotýkame, že dopytovanie prebiehalo v čase, keď sa inflácia pohybovala v dvojciferných číslach.

Vedomosti respondentov a ich neisté odpovede sú v ostrom kontraste s vysokým sebavedomím pri predchádzajúcej otázke o sebahodnotení.

Považujeme finančné vzdelávanie za užitočné?

Pri samotnom vzdelávaní sme v prvom kroku zisťovali, či sa respondenti počas posledných 2 rokov venovali finančnému vzdelávaniu a v akej forme. Až 73 % uviedlo, že sa venovali aspoň jednej z uvedených možností, pričom najviac preferované boli:

• sledovanie televízie a online videí s informáciami o financiách
• konzultácia s finančným poradcom alebo so zamestnancom banky/poisťovne
• články s informáciami o financiách v tlačenej alebo online forme

Najmenší podiel zaznamenali vzdelávacie kurzy v prezenčnej alebo online forme.

Až 46 % respondentov považuje konzultáciu s finančným sprostredkovateľom za finančné vzdelávanie. Pritom konzultácia nie je vzdelávanie, ale poradenstvo s potenciálnym cieľom predaja finančných produktov alebo služieb. Z toho vyplýva, ako dôležité je nielen finančné produkty predávať, ale riadne vysvetľovať princípy a podmienky ich fungovania.

Najvyššiu tendenciu vzdelávať sa majú muži a ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom. Za najhodnotnejšie a najpraktickejšie účastníci vzdelávania považujú poznatky ako investovať, šetriť a nakladať s peniazmi.

V ďalšom kroku sme sa opýtali „Myslíte, že by bolo pre vás užitočné, ak by ste sa naučili niečo viac o peniazoch a finančných produktoch?“. Vyše tri štvrtiny respondentov vyslovili kladnú odpoveď, konkrétne 77 %. Najvýraznejší záujem o vzdelávanie prejavili mladí ľudia do 24 rokov. Toto číslo priamo podporuje význam finančného vzdelávania na Slovensku.

Najviac preferované formy vzdelávania sú články na internete a webové stránka s dôležitými informáciami. Mladým ľuďom do 24 rokov sa najviac páči vzdelávanie v podobe zábavných videí a obrázkov (tzv. meme) alebo v hlasovej podobe (podcasty, audioknihy). Za nimi nasledujú online prednášky, resp. e-learning a osobné zážitkové vzdelávanie.

V ďalšej otázke sme zisťovali oblasti a témy finančného vzdelávania, ktoré u Slovákov najviac rezonujú. Prieskum ukázal, že ľudí jednoznačne zaujímajú viac témy z oblasti zhodnocovania peňazí, než z ich utrácania a požičiavania si. Teda sporenie, investovanie, dôchodkové sporenie, plánovanie. Je to pozitívne zistenie, pretože tieto témy sú zložitejšie a náročnejšie na pochopenie, a je len dobré, že ľudí na Slovensku zaujímajú.

5 najdôležitejších tém a oblastí, o ktorých sa ľudia na Slovensku chcú dozvedieť viac:

1. Sporenie a tvorba finančnej rezervy
2. Rodinný rozpočet, plánovanie a hospodárenie s peniazmi
3. Investovanie, fondy, dlhopisy, akcie, indexy
4. Ochrana pred podvodmi
5. Dôchodkové sporenie a piliere dôchodku

Toto bol stručný prehľad prvého prieskumu 5peňazí o finančnom vzdelávaní. Pre náš tím je to cenný zdroj informácií, ktorý nám pomôže vyhodnotiť doterajšie aktivity, ale aj nastaviť ďalšie smerovanie programu.