Spôsob ako sa učíme nové informácie a aký vplyv majú tieto informácie  na naše rozhodnutie závisí od toho akým spôsobom sú nám prezentované. Novú informáciu vieme odovzdať troma spôsobmi: numericky, resp. textovo, graficky a nakoniec skúsenosťou. V praxi si to môžeme predstaviť, ako keď sa v škole učí o zlomkoch. Numericky vyjadrený zlomok napíšeme na tabuľu ako 1/3. Graficky spôsob ukážeme tak, že nakreslíme koláčový diagram, rozdelíme ho na 3 časti a jednu vyfarbíme. Skúsenostný spôsob by bol, keby sme žiakom dali koláč v tvare kruhu so zadaním, aby ho rozdelili na tri rovnaké časti a jednu vybrali.

Každý z týchto spôsobov nesie v sebe informáciu inak. Nie každý vieme vždy použiť a v niektorých situáciách je výhodnejší jeden pred druhým. Inokedy sa všetky tri pekne dopĺňajú.

V rámci projektu 5peňazí sa venujeme finančnému vzdelávaniu, ako aj ochrane spotrebiteľa. Citlivou oblasťou sú okrem iného aj hazard a nástrahy stávkovania. Keby sme chceli žiakom túto tému prezentovať klasickým „školským“ prístupom, povedali by sme im, že hazard je zlý a ukázali im zopár grafov o malej pravdepodobnosti výhry. Efektivita takéhoto vzdelávania by však bola otázna napriek tomu, že sme odovzdali pravdivé a presné informácie. Dôvodom je to, že pri stávkovaní dochádza k preceňovaniu nízkej pravdepodobnosti výhry a „školským“ prístupom prezentovania informácií nemusí nutne dochádzať k zreálneniu tejto pravdepodobnosti. Preceňovanie nízkej pravdepodobností výhry je jedným z kľúčových dôvodov, prečo je stávkovanie také úspešné.

Pri stávkovaní dochádza u ľudí k preceňovaniu nízkej pravdepodobnosti výhry. To je aj jeden z dôvodov, prečo je stávkovanie také úspešné.

Preceňovanie nízkej pravdepodobnosti vieme zmierniť vďaka skúsenostnému zobrazeniu prezentovaných informácií. Dokázane to bolo najmä na výskumoch, ktoré sa zaoberajú investovaním a rizikom. Ako teda využiť skúsenosť pri stávkovaní bez toho, aby sme museli ľudí ťahať do stávkovej kancelárie alebo kasína?

Počas podujatia v Národnej banke Slovenska sme vytvorili a vyskúšali so študentami jednoduchú hru, v ktorej si hráč môže „podať“ tiket a uvidí, či jeho tiket bude ten šťastný a vyhrá jackpot. Údaje o pravdepodobnosti výhry boli prebrané zo stránky jedného z lotériových domov.

Hráč mohol po stlačení na tlačidlo „podať tiket“ vidieť, či vyhral jackpot a koľko ho táto transakcia stála. Po piatich podaniach mohol hru ukončiť, alebo skúšať svoje šťastie ďalej. Keď hráč klikol na tlačidlo koniec, zobrazili sa mu doplňujúce informácie o hre a porovnanie pravdepodobnosti výhry s inými udalosťami, ktoré sú viac pravdepodobné ako výhra samotného jackpotu v lotérií.

Efektívnosť našej hry sme testovali pomocou dvoch jednoduchých otázok na 42 účastníkoch. Prvá otázka skúmala ich ochotu riskovať a druhá  mieru presvedčenia, že môžu vyhrať jackpot v lotérii. Obe otázky mali možnosť odpovedí na 6-bodovej likertovej škále, kde 1 je najmenej ochotný, resp. presvedčený, a 6 znamená najviac ochotný/presvedčený. Obe otázky sme účastníkom položili pred začatím hry a aj po jej skončení. Skúmali sme, či bude rozdiel v odpovediach pred a po skončení hry.

Priemer odpovedí v otázke zameranej na ochotu riskovať bol 2,95 (SD=1,5) bodu a klesol na 2,01 (SD=1,3) bodu. V druhej otázke bol priemer odpovedí 2,7 (SD=1,6) bodu a klesol na 1,7 (SD=1,1) bodu. Rozdiel v oboch prípadoch bol signifikantný (p<0,05). Môžeme teda povedať, že pomocou tejto hry vieme znížiť u ľudí ochotu riskovať a zreálniť ich vieru vo výhru jackpotu.

Poznámka:

Ako pri každom výskume, aj tu existujú určité limitácie a výzvy na ďalšie vylepšenia. Od malej vzorky až po nie úplne možné dosiahnutie kontrolovaných podmienok. Väčšina hráčov mala počas experimentu aj otázky na hazard, ktoré sa im zodpovedali, takže vo výsledkoch sa mohol prejaviť aj vplyv experimentátora. Efekt hry by možno bol iný, ak by niektorý z hráčov jackpot vyhral. Bolo by zaujímavé tiež zistiť, ako by ľudia reagovali, ak by sme okrem jackpotu umožnili aj menšie výhry, ktoré často ľudí motivujú ďalej hrať.

Cieľom nebolo publikovať vedecký článok alebo výskum, ale vytvoriť nástroj, ktorý vieme ľahko použiť a vieme získať informácie o jeho efektivite pomocou jednoduchých štatistických metód. V prípade, ak máte konštruktívne otázky, prípadne vylepšenia k hre, budeme radi, ak sa nám ozvete.

Zdroj grafu: Wickham, P. A. (2006). Overconfidence in new start‐up success probability judgement. International Journal of Entrepreneurial Behavior & Research, 12(4), 210-227.