Čas je základom na fungovanie zloženého úročenia. Svetovo známi investori a finančníci o ňom hovoria ako o ôsmom dive sveta. Zložené úročenie znamená získavať v čase „úroky z úrokov“. To znamená, že úspory, ktoré sú na investičnom alebo sporiacom účte, rastú nielen z dôvodu pribúdajúcich príspevkov, ale aj z dôvodu úrokov. Keďže sa tento proces pravidelne opakuje, začne sa úročiť suma navýšená úrokmi v minulom období. Celý proces sa dá vyjadriť matematicky, no pre drobných investorov je potrebné pochopiť hlavne jeho účinok. Platí totiž na obidve strany, na výnosy aj na náklady.

Účinok zloženého úročenia sa exponenciálne zvyšuje v čase. Existuje moment, keď sú úroky z úrokov vyššie ako suma pravidelného vkladu, a vtedy sa začína skutočné budovanie bohatstva. Aby sme pochopili čas v sporení a investovaní, skúsime aplikovať zložené úročenie v čase na modelovom príklade.

Čas a zložené úročenie v príbehu dvoch priateľov

Dvaja kamaráti, Adam a Pišta, začali ako 20-roční pracovať. Hneď ako nastúpili do práce, automaticky vstúpili do 2. piliera, a keďže obaja vedia, že 1. a 2. pilier spolu tvoria základný systém dôchodkového zabezpečenia, vstup do 2. piliera brali automaticky ako diverzifikáciu rizika a zdroja budúceho dôchodku.

Obaja počuli aj o iných pilieroch dôchodkového zabezpečenia, ako sú 3. pilier a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Pišta vie, že čím skôr si začne dodatočne sporiť, tým má väčšiu šancu na vyšší dôchodok. Adam si však povedal, že má čas, že je ešte mladý, nemá rodinu ani záväzky a do dôchodku je ešte ďaleko. Preto sporiť navyše odmietol a radšej si za 50 eur mesačne doprial rôzne predplatené služby na sledovanie filmov a hranie hier. Pišta si povedal presný opak. Keďže nemá rodinu ani záväzky, 50 eur mesačne nie je až také ťažké odkladať a radšej využije čas, ktorý má k dispozícii. Začal sporiť na dôchodok v pasívne spravovanom akciovom (indexovom) fonde, kde sa očakáva ročné zhodnotenie na úrovni 6 %.

Keď obaja kamaráti oslavovali 35 rokov, obom sa narodili deti. Vtedy si už aj Adam uvedomil, že na starobu by sa mal zabezpečiť a začal si sporiť 50 eur. Adam tak začal prispievať v 35. roku života, o 15 rokov neskôr, do rovnakého fondu ako Pišta, a prispieval až do dovŕšenia 66 rokov. Naopak, Pišta zistil, že teraz potrebuje viac peňazí pre rodinu a prestal sporiť, pričom úspory nechal ďalej pracovať až do dôchodku. Pišta si tak sporil 50 eur mesačne len po obdobie 15 rokov a ďalších 31 rokov nechal úspory už len pracovať.

Kto z dvoch priateľov bude mať nasporenú vyššiu sumu?

Najskôr sa pozrime na sumu príspevkov, ktorú obaja do fondu investovali.

• Pišta, ktorý prispieval len 15 rokov, prispel sumou 9 000 eur (15 rokov x 12 mesiacov x 50 eur).
• Adam prispieval až 31 rokov a celkovo prispel sumou 18 600 eur (31 rokov x 12 mesiacov x 50 eur).
• Keď obaja dovŕšili vek 66 rokov a stretli sa v kaviarni na námestí, priznali sa jeden druhému, koľko majú nasporené…

Ak ste si mysleli, že Adam, ktorý prispieval dlhšie, má nasporenú vyššiu sumu, asi ste zostali prekvapení. Je to Pišta, ktorý sa tešil z vyššej sumy, a pritom prispel o polovicu menej ako Adam. Pišta investoval 9 000 eur a na konci mal 90 000 eur. 10-násobne viac za 46 rokov. Adam investoval 18 600 eur a na konci mal 52 000 eur. Zarobil 3-násobne. A pritom bol rozdiel v čase len 15 rokov.

Pišta naozaj prispel menej a prispieval kratší čas, a pritom má viac nasporené! Ako je to možné?

Úspory dostali šancu pracovať dlhšie. Čas zohral hlavnú úlohu. A kým v 35-ke mal Pišta na svojom účte viac než 14 000 eur (vlastné príspevky 9 000 eur plus úroky), Adam mal presne 0 eur. A aj keď Adam začal prispievať rovnakú sumu, už nikdy nedokázal dobehnúť to, čo Pištove úspory dokázali zarobiť samy. Pištove úspory dostali čas na efekt zloženého úročenia.

Aký je záver? Sporenie a investovanie potrebuje čas

Pri sporení je teda dôležité vnímať celkový čas sporenia. Kým u Pištu to bolo 46 rokov, u Adama len 31 rokov. A tak mohol Pišta pokojne prestať prispievať v skoršom veku, pretože zvyšnú prácu za neho urobili už jeho úspory, ktoré využili v čase efekt zloženého úročenia.

Na tomto modelovom príklade môžete vidieť, čo urobí dlhé obdobie s úsporami a investíciou. Samozrejme, v realite a v ideálnom prípade by Pišta sporenie neprerušil a pokračoval by v sporení ďalej. Ak by Pišta so sporením neprestal, celkovo by mal nasporených približne 140 000 eur. Preto platí, že ak začnete so sporením skoro, môžete si dovoliť sporiť aj nižšiu sumu ako ten, kto začne sporiť neskôr.

Poučenie na záver

V závislosti od dĺžky sporenia a dosiahnutého výnosu odloženie dlhodobého sporenia o 1 rok môže znížiť nasporenú sumu o viac ako 5 %.

Tento článok vznikol v spolupráci s projektom Oranžová obálka.