Magazín

Finančné začleňovanie: Účet či sporenie nie sú vždy samozrejmosťou

Finančné začleňovanie: Účet či sporenie nie sú vždy samozrejmosťou

Pätina svetovej populácie nemá možnosť založiť si účet v banke alebo využiť sporenie či úver. Pomôcť im môže finančné začleňovanie. Prečítajte si, čo to je, a prečo je dôležité.

Finančné začleňovanie: Účet či sporenie nie sú vždy samozrejmosťou

Približne 1,7 miliardy ľudí na svete nemá prístup k bežným finančným službám a produktom, ako sú bežný účet, poistenie, sporenie či úver. Napriek mnohým snahám a pokroku je pre túto skupinu ľudí vybavovanie vecí, ktoré v rozvinutej časti sveta považujeme za každodennú rutinu, často náročné a stresujúce. Riešením pre nich je finančné začleňovanie (z anglického výrazu financial inclusion).

Tento termín sa začal výrazne využívať od roku 2000 a označuje dostupnosť a rovnaké možnosti prístupu k finančným službám pre každého. Úzko súvisí aj s finančnou gramotnosťou. Človek totiž musí mať služby nielen dostupné, ale musí im aj porozumieť a vedieť si vybrať pre seba tú najvhodnejšiu. Podľa Svetovej banky majú finančné začleňovanie a aktivity súvisiace s jeho vylepšovaním priamy dosah na znižovanie miery chudoby.

Finančné začleňovanie v číslach

Podľa údajov Svetovej banky má účet vo finančnej inštitúcii z globálneho hľadiska 55 % mužov a 47 % žien. Ľudia s univerzitným vzdelaním majú dvojnásobne vyšší prístup k platobnému účtu ako tí, ktorí takýto stupeň vzdelania nedosiahli. V menej rozvinutých ekonomikách má prístup k účtu približne 35 % obyvateľov žijúcich v meste. U ľudí žijúcich na vidieku je to len 22 %.

Ciele finančného začleňovania podľa Svetovej banky sú široká dostupnosť internetu v rámci spoločnosti, demokratizácia finančných služieb (sprístupnenie a dostupnosť všetkým vrstvám obyvateľstva), zníženie poplatkov oproti tradičným riešeniam, či zlepšenie rýchlosti a dostupnosti finančných služieb. Medzi ciele patrí aj podpora kolaboratívneho systému, podpora žien v obchode a podpora facilitátorov ako napr. inovačné huby a regulačné sandboxy. Finančné začleňovanie je chápané ako medzistupeň na dosiahnutie ekonomického rastu a je úlohou regulátorov nájsť správnu rovnováhu medzi inováciami a ochranou finančného systému.

Okrem samotného termínu finančné začleňovanie sa rovnako objavuje aj spojenie digitálne finančné začleňovanie, ktoré sa explicitne zameriava na digitálne finančné služby, mobilné peniaze, online účty, elektronické platby či mobilné aplikácie. Aj keď sa môže zdať, že technologický pokrok je tým, čo spôsobuje problémy ľuďom, ktorí sa ťažšie adaptujú na technologické zmeny (napríklad dôchodcovia, nezamestnaní, niektoré etnické či náboženské komunity), je paradoxne rovnako aj cestou toho, ako tieto problémy riešiť. Vďaka Fintechom a digitalizácii sa finančné služby dostanú aj k tým, ktorí by inak napríklad nemali banku v dosahu.

Ako sme na tom?

  • Najlepšiu úroveň finančného začleňovania, nad 99 %, dosahujú severské krajiny, ako Dánsko, Nórsko a Švédsko.
  • Naopak, krajiny s najhoršími úrovňami finančného začleňovania sú Maroko (29 %), Vietnam (31 %), Egypt (33 %) a Filipíny (34 %).
  • Slovensko sa v rebríčku krajín sveta umiestnilo na 39. mieste s úrovňou začlenenia 84 %, tesne za Gréckom a Malajziou. Po Slovensku nasledujú podľa Wikipedie Litva a Bahrajn.

Príklady služieb, ktoré pomáhajú finančnému začleňovaniu:

  • Identifikácia a biometria: biometria umožňuje bezpečný a pohodlný spôsob overovania pre zdravých aj zdravotne znevýhodnených ľudí. Rôzne formy biometrie, ako napr. odtlačok prsta, rozpoznanie tváre alebo hlasu, sken sietnice. Vďaka nim máme jednoduchší a bezpečnejší prístup aj k finančným produktom a službám, a to aj bez potreby chodiť do pobočky banky.
  • Rýchle platby: rýchle platby sú veľkou výhodou nielen pre fyzické osoby, ale aj pre vlády či firmy. Viaceré rozvojové krajiny majú jednotný centralizovaný systém rýchlych platieb, umožňujúcich jednoznačnú identifikáciu príjemcu či odosielateľa.
  • Mobilné aplikácie (banka v mobile): aplikácie v mobile sú prínosné pre ich užívateľov a rovnako aj pre finančné inštitúcie. V niektorých rozvojových krajinách to bol práve mobilný operátor, ktorý umožnil mobilné platby a spravil tak zasielanie peňazí rodine či blízkym dostupné.
  • Blockchain: ak nie je v krajine dostupná tradičná finančná infraštruktúra, môže byť blockchain riešením napríklad pre prevody, obchodné financovanie a iné finančné služby. Ponúka moderné zabezpečenie aj alternatívnu infraštruktúru pre platby, identifikáciu aj rôzne iné funkcionality spojené s poskytovaním úverov či poistenia.
  • Crowdfunding: táto moderná forma financovania je založená na tom, že veľké množstvo ľudí vloží svoj kapitál do firmy alebo projektu, ktorému dôverujú, a očakávajú za to odmenu. Môže priniesť možnosti financovania tých, ktorí by za bežných okolností peniaze nezískali: marginalizované skupiny alebo rizikové odvetvia vo financovaní. V mnohých krajinách je však stále neregulovaný a môže sa stať zdrojom rôznych špekulácií či podvodov. Najlepšie je vybrať si crowdfundingovú platformu, ktorej dôverujete, resp. s ktorou má skúsenosti vaše okolie.

Pozitívny príklad finančného začleňovania

Tanzánia je z ekonomického hľadiska rozvojovou krajinou. Má viac ako 55 miliónov obyvateľov, no z nich len 19 % malo v roku 2006 bankový účet. Dnes má prístup k digitálnym finančným službám  približne až 60 % obyvateľov. V prípade tejto krajiny to boli mobilné peniaze, ktoré slúžili ako dôležitý prvok smerujúci k ponuke sporenia, úverovania a poistenia najmä voči vidieckemu obyvateľstvu. Pokrok v tejto oblasti nastal najmä počas posledných 12 rokov vďaka aktivite zo strany mobilných operátorov, ktorých je aktuálne v krajine osem.