Názov FinTech vznikol spojením slov finančné technológie. Označuje nové produkty, procesy a služby, ktoré majú priniesť lepšie finančné služby v oblastiach, ako sú bankovníctvo, platby, investovanie či poisťovníctvo. Medzi príklady takýchto technológií patria napríklad okamžité platby či platenie mobilom.

Klimatický FinTech je trendom posledných rokov najmä v Európe a USA, kde vzniká najviac startupov tohto typu. Kombinuje finančné technológie s ekológiou a patrí medzi ESG riešenia. Toto spojenie má priniesť riešenia klimatických problémov, no zatiaľ neexistuje samostatná metodika, ktorou sa spoločnosti môžu riadiť. Na znižovanie uhlíkovej stopy pomocou moderných technológií je potrebná súhra viacerých hráčov trhu. Okrem FinTechov a finančných inštitúcií je potrebná aj ochota spotrebiteľov a investorov. Na dosiahnutie úspechu sú dôležité spracovanie dát, analýza a transparentnosť.

ESG

Skratka pre „Enviromental and Social Governance“. Tento termín bol raz spomenutý v roku 2004 v správe OSN. Odvtedy sa výrazne spopularizoval a rozšíril na viaceré odvetvia. Pojmom ESG sa označuje spoločensky zodpovedné investovanie či podnikanie. Veľa investorov začalo okrem finančnej návratnosti sledovať práve ukazovatele ESG.

Z hľadiska riešení môžeme klimatický FinTech rozdeliť do šiestich skupín:

1. Riešenia zamerané na meranie a analýzu uhlíkovej stopy
2. Riadenie klimatických rizík
3. Riešenia zamerané na kompenzáciu uhlíkových emisií
4. Riešenia podporujúce reporting
5. Klimatické krypto projekty
6. Dosahové investovanie a udržateľné bankovníctvo

FinTechy sa zameriavajú najmä na oblasť platieb, ktoré využívame dennodenne. Ako docieliť, aby sme sa v rámci našej bežnej a každodennej spotreby zameriavali na ekologické produkty a služby? Riešení je viacero:

• Virtuálne (dematerializované) karty

  Asi najviac viditeľnou formou v hľadaní moderných enviroriešení v platbách sú virtuálne a dematerializované platobné karty. Inak povedané, platobné karty v mobile či v hodinkách, ktoré fungujú rovnako ako platobné karty z plastu. Dematerializované platobné karty v mobile sú dnes pomerne rozšírené a sú podporované technológiou NFC (skratka pre „Near Field Communication“). Zaplatiť sa dá aj jednoduchým podsvietením mobilu, potvrdením PIN kódom alebo biometriou (napr. odtlačok prsta), v závislosti od ponúknutého riešenia. Plastová karta tak nie je viac potrebná.

• Platobné karty z ekologických materiálov

  Inou formou, ako dodať platbám viac ekológie, je výroba platobných kariet z ekologických materiálov. Na trhu sú dostupné viaceré riešenia, napríklad platobné karty z dreva či recyklovateľných materiálov (napr. priemyselná kukurica). Vďaka postupujúcej digitalizácii sa fyzické platobné karty používajú v menšej miere. Niektoré finančné inštitúcie dokonca vyzývajú, aby klienti vrátili exspirované platobné karty na lepšiu a systematickejšiu recykláciu.

• Peer-to-peer platby

  Ďalšou formou platieb, ktoré môžeme zaradiť do eko kategórie, sú aj tzv. peer-to-peer platby, pri ktorých sa využíva mobil alebo len web a opiera sa o čisto digitálne procesy. Peer-to-peer platby sú platby medzi dvoma osobami, pri využívaní ktorých nie je zakaždým nutné poznať a zadávať číslo účtu. Na Slovensku sú rozšírené platby na telefónne číslo.

• Uhlíková kompenzácia

  Možno ste sa s ňou stretli pri plánovaní dovolenky. Kompenzáciu realizuje znečisťujúca spoločnosť alebo osoba, ktorá kúpi uhlíkový kredit, aby tým vykompenzovala emisie CO₂, ktoré vyprodukovala. Príkladom sú niektoré letecké spoločnosti, ktoré umožňujú ekologicky zmýšľajúcim cestujúcim zakúpenie kreditu na kompenzáciu uhlíkových emisii, ktoré vznikli počas letu. Peniaze za zakúpený kredit by mali byť využité na financovanie opatrení v klimatickej oblasti či už formou výsadby stromov, alebo podpory ekologických projektov s podporou zelenej energie.

Uhlíková stopa

Ide o množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré sa uvoľňujú do našej atmosféry. Tento typ emisií vzniká činnosťou človeka a má vplyv na globálne otepľovanie. Uhlíková stopa sa vyjadruje v ekvivalentoch CO₂. Ide o odhadovanú hmotnosť oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov.

Meranie uhlíkovej stopy

Jednou z noviniek, ktorá sa v minulom roku objavila na slovenskom trhu, je aj možnosť merania uhlíkovej stopy platiteľa prostredníctvom mobilnej aplikácie. Meranie uhlíkovej stopy je jednou z najpopulárnejších a najviac rozšírených podôb klimatického FinTechu.

Riešenie merania a analýzy uhlíkovej stopy je prítomné aj na Slovensku. Je založené na analýze a monitoringu dát platiteľa. Nákupom v konkrétnych prevádzkach, u konkrétnych obchodníkov, prostredníctvom debetnej alebo kreditnej karty (v mobile, v hodinkách alebo fyzickou kartou) sa platiteľovi započítavajú dáta viažuce sa k uhlíkovej stope. V mobilnej aplikácii  banky je potom možné zistiť o tejto spotrebe viac: napríklad sa dá dozvedieť to, aká kvantita emisií sa konkrétnym nákupom uvoľnila do atmosféry. Okrem toho sa platiteľ tiež dozvie, aké sú iné dostupné alternatívy z hľadiska dlhodobo udržateľnej spotreby. Ak si napríklad platiteľ zakúpi jedlo z reštaurácie typu „fastfood“, okrem vyčíslenia uhlíkovej stopy bude možné dozvedieť sa užitočné rady o tom, ako nakupovať ekologicky a udržateľne. Povedzme aj uprednostnením kuracieho mäsa pred hovädzím, keďže na výrobu hovädzieho mäsa sú potrebné pastviny, ktoré vznikajú výrubom lesov. Alebo ak došlo k platbe za benzín na čerpacej stanici, jedným z tipov môže byť odporúčanie ekologickejšej formy dopravy, ako napríklad mestská hromadná doprava či bicykel.

Cieľom takéhoto riešenia je nabádať na zodpovednosť, na udržateľnú spotrebu a ekológiu. Riešenie má pomôcť vyčísliť dosahy správania sa na životné prostredie prostredníctvom analýzy platobných transakcií.

Ako je možné vyčísliť ekologický dosah konkrétneho nákupu?

Istá FinTech spoločnosť prišla s nápadom vytvorenia knižnice s obsahom dát, ktoré odkazujú na ekoprofil jednotlivých obchodníkov. Analýza sa teda nedotýka konkrétneho obsahu v nákupnom košíku, ale vytvára priemer na základe zaplatenej sumy u obchodníka, ktorý je nositeľom istej formy ekorankingu. Takéto riešenie je dnes dostupné takmer všade na svete, najmä však v Európe. Otázne je, či je takáto forma informatívneho „nabádania“ dlhodobo efektívna. Lepšie by mohla fungovať napríklad odmena vo forme vrátenia peňazí z nákupu za dlhodobo udržateľné správanie (napr. nákup len u vybraných ekoobchodníkov). To si však vyžaduje viac vôle a najmä peňazí, ako ponúka inovatívne meranie a analýza dát.

Klimatický FinTech nie je o teórii, ale o konkrétnych riešeniach, ktoré sa stávajú dostupným a rozšíreným trendom. Aj keď niektoré zdroje hovoria o prvotnom podceňovaní výsledkov klimatických FinTechov, ich masový dosah, v prípade, ak sa tieto technológie budú využívať vo veľkom, môže byť vysoký. Dôležitú úlohu zohráva aj systematické šírenie povedomia a vedomostí pre nás všetkých o ekospôsoboch platenia, sporenia, investovania či iných foriem podnikania.