Spotrebné dane: prečo platíme viac za alkohol, cigarety, benzín či sladené nápoje?

V cene viacerých bežných výrobkov je zahrnutá daň, ktorú si spotrebitelia často neuvedomujú. Ovplyvňuje nielen výslednú cenu, ale aj spôsob, akým štát reguluje spotrebu niektorých tovarov.

Keď si v obchode kúpime fľašu šampanského, pivo, cigarety, benzín, naftu alebo sladený nápoj, v ich cene je zahrnutá aj osobitná daň – spotrebná daň. Patrí medzi najstaršie druhy daní a štát ju využíva nielen ako zdroj príjmov, ale aj ako nástroj, ktorým môže ovplyvňovať spotrebiteľské správanie.

Aký je rozdiel medzi spotrebnou daňou a DPH?

Mnohí ľudia poznajú najmä daň z pridanej hodnoty, teda DPH. Tá sa uplatňuje veľmi široko, resp. pri väčšine tovarov a služieb. Spotrebné dane sú iné. Nevzťahujú sa na všetko. Uvalené sú na špecifický – selektívny tovar.

Na Slovensku sa spotrebné dane týkajú najmä:

• vína,
• piva,
• liehu,
• tabaku a tabakových výrobkov,
• minerálneho oleja, teda najmä benzínu a nafty,
• elektriny, uhlia a zemného plynu,
• sladených nealkoholických nápojov.

Ich zmyslom je, že štát cielene zdaňuje tovary, ktoré sú spojené so zdravotnými, spoločenskými či environmentálnymi dôsledkami.

Kedy a ako sa platí spotrebná daň?

Spotrebná daň sa zvyčajne vyberá jednorazovo, napríklad pri uvedení výrobku do predaja alebo pri jeho dovoze na územie Slovenska. Bežný spotrebiteľ ju však nemusí priamo neplatiť colnému úradu. Je už zahrnutá v cene výrobku. To znamená, že keď si človek kúpi cigarety, alkohol alebo pohonné hmoty, spotrebnú daň zaplatí v cene. Na bločku ju osobitne nevidí, ale v skutočnosti ju znáša konečný spotrebiteľ.

Prečo štát vyberá spotrebné dane?

Spotrebné dane majú dva hlavné ciele.

• Prvým cieľom je získať príjem do štátneho rozpočtu. Ide o pomerne stabilný príjem, pretože ľudia tieto výrobky nakupujú pravidelne. Napríklad pohonné hmoty, alkohol alebo tabakové výrobky majú relatívne stabilné predaje. Aj keď ich cena rastie, časť ľudí ich kupuje ďalej.
• Druhým cieľom je ovplyvniť správanie spotrebiteľov. Ak štát zvýši daň na výrobok, jeho cena sa zvýši. Vyššia cena môže ľudí odradiť od spotreby alebo ich motivovať, aby si vybrali inú alternatívu.

Typickým príkladom sú cigarety. Vyššie zdanenie tabakových výrobkov môže prispieť k tomu, že časť ľudí fajčenie obmedzí alebo s ním nezačne. Podobne môže daň z alkoholu znižovať nadmernú konzumáciu alkoholických nápojov. Pri pohonných hmotách alebo energiách môže vyššie zdanenie podporovať úspornejšie správanie, šetrenie energiami alebo prechod k ekologickejším riešeniam.

Ako spotrebné dane ovplyvňujú naše rozhodnutia?

Spotrebné dane fungujú najmä cez cenu. Ak je výrobok drahší, spotrebiteľ je spravidla opatrnejší pri jeho nákupe. Sú však aj výrobky pri ktorých ľudia nereagujú veľmi citlivo. Napríklad fajčiar nemusí prestať fajčiť len preto, že cigarety zdraželi o niekoľko desiatok centov. Rovnako človek, ktorý potrebuje auto na cestu do práce, bude tankovať aj pri vyššej cene benzínu. Problémom rovnako je , že pri necitlivom zvýšení sadzieb môže nastať rozmach čierneho trhu – nelegálnej výroby a dovozu.

Napriek tomu spotrebné dane správanie ovplyvniť dokážu. Môžu viesť k tomu, že ľudia:

• menej fajčia alebo menej pijú alkohol,
• viac rozmýšľajú nad spotrebou pohonných hmôt,
• hľadajú úspornejšie formy dopravy,
• obmedzia nákup sladených nápojov,
• vyberajú si zdravšie alebo ekologickejšie alternatívy.

Spotrebná daň teda nie je len „ďalšia daň“. Je to aj nástroj verejnej politiky. Štát ňou dáva najavo, že niektoré druhy spotreby chce regulovať alebo aspoň zmenšiť.

Spotrebné dane ako nástroj ochrany zdravia a životného prostredia

Na rozdiel od iných druhov daní, pri spotrebných daniach teda nejde iba o peniaze. Mnohé zdanené výrobky majú širšie dôsledky. Tabak a alkohol sú spojené so zdravotnými rizikami. Pohonné hmoty, uhlie či zemný plyn súvisia so znečisťovaním životného prostredia a emisiami. Sladené nápoje môžu byť spájané s nezdravým životným štýlom.

Preto sa spotrebné dane často využívajú aj ako nástroj ochrany verejného zdravia alebo životného prostredia. Ak je škodlivejší výrobok drahší, časť spotrebiteľov môže obmedziť jeho spotrebu. Zároveň môže štát podporovať výber menej škodlivých alternatív.

V oblasti energií a pohonných hmôt sú spotrebné dane prepojené aj s klimatickou politikou. Európska únia sa dlhodobo snaží znižovať emisie skleníkových plynov a podporovať šetrnejšie využívanie zdrojov. Dane z energií môžu byť jedným z nástrojov, ako tieto ciele podporiť.

Prečo sú spotrebné dane v krajinách EÚ podobné?

Spotrebné dane sú v Európskej únii výrazne harmonizované. Znamená to, že členské štáty majú spoločné pravidlá a minimálne sadzby pri viacerých výrobkoch. Cieľom je, aby medzi štátmi nevznikali príliš veľké rozdiely, ktoré by narúšali obchod alebo pohyb tovaru.

Ak by napríklad jedna krajina zdaňovala alkohol alebo cigarety veľmi nízko a susedná krajina veľmi vysoko, ľudia by mohli vo veľkom nakupovať v lacnejšej krajine tzv. nákupná turistika. Preto sa EÚ snaží, aby v tejto oblasti existovali spoločné základné pravidlá.

Koho spotrebné dane zaťažujú najviac?

Dôležité si je uvedomiť, že spotrebná daň sa nepozerá na príjem jednotlivca. Rovnakú daň v cene výrobku zaplatí človek s nižším aj vyšším príjmom. Preto môžu mať tieto dane silnejší dopad na domácnosti s nižšími príjmami, najmä ak sa týkajú výrobkov, ktoré pravidelne nakupujú.

Na druhej strane, pri výrobkoch ako alkohol, tabak či sladené nápoje štát často argumentuje tým, že vyššia cena môže mať aj preventívny účinok. Cieľom nie je len vybrať peniaze, ale aj znížiť spotrebu tovarov, ktoré môžu mať negatívne následky.

Spotrebné dane: daň, ktorú nevidíme, ale platíme každý deň

Spotrebné dane patria medzi dane, ktorých úhradu  si bežný človek neuvedomuje. Neplatíme ich priamo, ale pociťujeme ich v cenách výrobkov. Keď zdražie benzín, cigarety, alkohol alebo sladené nápoje, jedným z dôvodov môže byť aj zmena v zdanení.

Ich význam je však širší. Pre štát predstavujú stabilný príjem, ktorý je ľahko odhadnuteľný do budúcnosti. Zároveň môžu vplývať na naše každodenné rozhodnutia. Môžu nás motivovať, aby sme menej fajčili, menej pili alkohol, menej používali fosílne palivá alebo si vyberali zdravšie možnosti.

Spotrebné dane preto nie sú len technickou témou pre ekonómov. Týkajú sa každého z nás – vždy, keď tankujeme alebo sa rozhodujeme, čo vložíme do nákupného košíka.

Článok vznikol v spolupráci s Katedrou financií, NHF EUBA