Ako sa chrániť pred finančnými podvodmi? Slováci prezradili, kde sa online cítia najviac ohrození

Prečítajte si, v ktorých situáciách sa Slováci cítia najviac ohrození a ako sa môžete pred kybernetickými hrozbami chrániť.

Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho života – pracujeme, nakupujeme, komunikujeme a spravujeme svoje financie online. S rastúcou digitalizáciou však prichádzajú aj nové hrozby. Reprezentatívny prieskum v slovenskej internetovej populácii* zisťoval, ktoré služby v online priestore pripadajú používateľom najmenej bezpečné.

Online platby a nakupovanie: Kde je najväčšie riziko?

Medzi najrizikovejšie situácie, pri ktorých sa Slováci cítia ohrození v kyberpriestore, patria online platby a nakupovanie. Takmer štyridsať percent respondentov sa pri transakciách na internete necíti bezpečne, pričom tento pocit rastie s vekom.

Zatiaľ čo mladší ľudia sa v online nakupovaní orientujú sebavedomejšie, generácia nad päťdesiatpäť rokov vníma platby kartou ako riziko omnoho viac (48,1 %). Tento strach je výraznejší u žien (48 %), ktoré sa pri online transakciách cítia menej bezpečne než muži (32 %).

Krádež zariadení: Prečo sa jej obávajú najmä mladí používatelia

Druhou najčastejšou obavou je krádež zariadenia, ktorá je hlavne obavou mladších ľudí. Mladí respondenti sa spoliehajú na smartfóny a notebooky ako na neoddeliteľnú súčasť svojho života, pričom v nich majú uložené pracovné, osobné a často aj citlivé údaje.

Obava zo straty alebo krádeže týchto zariadení je preto pre nich výraznejšia než pre staršie generácie. Pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí znamená strata zariadenia aj riziko úniku pracovných informácií.

Verejné Wi-Fi siete: Riziko, ktoré mnohí podceňujú

Nezabezpečené verejné Wi-Fi siete predstavujú riziko, ktoré si najviac uvedomujú mladší respondenti. Viac ako tridsaťosem percent ľudí vo veku od pätnásť do tridsaťštyri rokov uviedlo verejnú Wi-Fi ako riziko. Starší respondenti sa verejných Wi-Fi obávajú menej (20,7 %), respektíve nevedia doceniť riziko.

Elektronické bankovníctvo: Prečo sa ho najviac obávajú seniori

Elektronické bankovníctvo je oblasťou, v ktorej sa starší ľudia cítia najzraniteľnejší. Skoro štyridsať percent ľudí nad päťdesiatpäť rokov považuje správu financií cez internet za rizikovú, zatiaľ čo mladší používatelia majú v týchto systémoch vyššiu dôveru a iba osemnásť percent uviedlo elektronické bankovníctvo ako oblasť, kde sa cítia ohrození.

Regionálne rozdiely: Vidiek verzus mesto v kybernetickej bezpečnosti

Respondenti v strednom veku sa v digitálnom priestore cítia bezpečnejšie než staršie generácie. Desať percent nemá niky pocit ohrozenia, pri respondentoch nad 55 rokov nemá nikdy pocit ohrozenia iba sedem percent. V menších mestách a na vidieku je vyšší podiel ľudí, ktorí sa nikdy necítia ohrození, čo môže súvisieť s nižším využívaním digitálnych technológií.

Päť rokov vývoja: Ako sa zmenili naše obavy z kybernetických hrozieb

Vývoj vnímania kybernetickej bezpečnosti za posledných päť rokov ukazuje zaujímavé zmeny v správaní používateľov. Kým niektoré obavy výrazne poklesli, iné zostali stabilné alebo dokonca mierne vzrástli.

Jedným z trendov je pokles obáv z online nakupovania a platieb kartou. Zatiaľ čo v roku 2020 sa necítilo bezpečne pri online transakciách viac než štyridsaťdva percent respondentov, v roku 2025 tento podiel klesol na štyridsaťdva percent.

Za týmto poklesom je pravdepodobne lepšie zabezpečenie transakcií, zavedenie dvojfaktorovej autentifikácie a rozšírenie moderných platobných metód, ako sú Google Pay, Apple Pay či virtuálne karty. Používatelia sa tiež stali skúsenejšími a obozretnejšími pri online nákupoch. Na druhej strane, tento pocit istoty môže viesť k zníženej ostražitosti, čím sa otvára priestor na sofistikované phishingové útoky a podvodné e-shopy.

Moderné technológie: Ako biometria a cloud znižujú strach z krádeže zariadení

Ďalším výrazným trendom je pokles obáv z krádeže zariadení, ako sú smartfóny a laptopy. Kým v roku 2021 sa tejto situácie obávalo viac ako štyridsaťdva percent ľudí, v roku 2025 tento podiel klesol na tridsaťpäť percent.

Tento vývoj možno pripísať pokročilejším bezpečnostným mechanizmom, ako je biometrické overovanie, vzdialené mazanie dát či zvýšené využívanie cloudových riešení, ktoré znižujú riziko straty citlivých informácií pri fyzickej krádeži zariadenia. Napriek tomu sú digitálne hrozby stále na vzostupe – útočníci sa namiesto fyzickej krádeže čoraz viac sústreďujú na phishingové kampane, ransomvérové útoky a krádež identity.

VPN a šifrovanie: Prečo sa menej bojíme verejných Wi-Fi

Obavy z používania verejných Wi-Fi sietí tiež zaznamenali významný pokles. Kým v roku 2020 sa ich používania obávalo viac ako tridsaťpäť percent respondentov, v roku 2025 tento podiel klesol na dvadsaťosem percent.

Rast povedomia o rizikách a rozšírenie bezpečnostných nástrojov, ako sú VPN služby a šifrovanie prenášaných dát, prispeli k tomu, že používatelia sa cítia pri používaní verejných sietí bezpečnejšie. Napriek tomu stále existujú riziká, najmä v podobe falošných Wi-Fi sietí, ktoré môžu byť zneužité na krádež údajov a presmerovanie na podvodné stránky.

Rastúca digitálna gramotnosť: Klesajúce obavy z online transakcií

Značný pokles zaznamenali aj obavy z elektronického bankovníctva. V roku 2020 za rizikové považovalo spravovanie financií cez internet viac ako tridsať percent ľudí, v roku 2025 tento podiel klesol na dvadsaťšesť percent.

Banky v posledných rokoch zaviedli prísnejšie bezpečnostné opatrenia, ako je automatická detekcia podozrivých transakcií, vylepšené overovacie mechanizmy a čoraz častejšie používanie mobilných aplikácií namiesto menej bezpečných webových rozhraní. Napriek týmto opatreniam sa kyberzločinci neustále prispôsobujú a objavujú sa nové formy podvodov, ako napríklad deepfake phishing, ktorý dokáže presvedčivo napodobniť zamestnanca banky či dôveryhodnú autoritu.

Nové výzvy kybernetickej bezpečnosti: Deepfake a AI útoky

Pocit ohrozenia pri bežnom používaní počítača alebo mobilného zariadenia zostáva relatívne stabilný. V roku 2020 sa cítilo ohrozených približne trinásť percent respondentov, v roku 2025 tento počet mierne vzrástol na šestnásť percent.

Dôvodom môže byť zvyšujúca sa mediálna pozornosť venovaná kybernetickým útokom, ako aj nové hrozby spojené s využívaním umelej inteligencie v kyberkriminalite. Používatelia si čoraz viac uvedomujú, že aj pri každodennom používaní internetu môžu byť vystavení rizikám, ako sú útoky malvérom či neoprávnený prístup k ich údajom.

Obavy z úniku súkromnej komunikácie klesajú. V roku 2020 sa úniku osobných správ či e-mailov obávalo takmer sedemnásť percent respondentov, zatiaľ čo v roku 2025 ich podiel klesol na štrnásť percent.

Tento trend súvisí s rastúcou popularitou end-to-end šifrovanej komunikácie na platformách ako WhatsApp, Signal či Messenger. V posledných rokoch tiež nebolo medializovaných veľa veľkých prípadov únikov súkromných správ, čo môže v ľuďoch vytvárať dojem vyššej bezpečnosti.

Komunikácia so štátom: Prečo stúpajú obavy z digitálnych služieb

Zaujímavý je mierny nárast obáv z elektronickej komunikácie so štátom. V roku 2020 sa online komunikácie so štátnymi úradmi obávalo len sedem percent respondentov, zatiaľ čo v roku 2025 tento podiel vzrástol takmer na deväť percent. Príčinou môže byť postupná digitalizácia verejných služieb, ktorá síce uľahčuje vybavovanie administratívnych záležitostí, no zároveň vyvoláva otázky ohľadom ochrany osobných údajov a rizika neoprávneného prístupu k citlivým informáciám.

Falošná sebaistota: Nárast počtu ľudí, ktorí sa v kyberpriestore necítia ohrození
Na druhej strane rastie aj počet ľudí, ktorí sa nikdy necítia ohrození v kyberpriestore. Kým v roku 2020 sa necítilo ohrozených takmer osem percent respondentov, v roku 2025 ich podiel vzrástol takmer na deväť percent. Tento nárast môže byť spôsobený lepšou digitálnou gramotnosťou, používaním bezpečnostných opatrení, ako sú VPN a dvojfaktorová autentifikácia, alebo jednoducho tým, že niektorí ľudia podceňujú kybernetické hrozby a cítia sa príliš sebavedomo.

Dvojsečný meč: Lepšie zabezpečenie verzus sofistikovanejšie útoky

Celkovo možno povedať, že trend vývoja kybernetických obáv medzi rokmi 2020 a 2025 je dvojsečný. Na jednej strane sa ľudia cítia bezpečnejšie pri online transakciách, verejných Wi-Fi sieťach či digitálnej komunikácii, čo naznačuje vyššiu úroveň povedomia a zlepšenie technologických opatrení.

Na druhej strane sa kyberzločinci neustále prispôsobujú a zameriavajú sa na sofistikovanejšie hrozby, ako sú deepfake podvody, ransomvérové útoky a manipulácia s digitálnou identitou. Preto je dôležité, aby si používatelia udržali vysokú mieru ostražitosti a naďalej sa vzdelávali v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

*Zdroj: Výskum pre redakciu Živé.sk a agentúru Produkcia realizovala výskumná agentúra ResSOLUTION Group metódou online zberu dát v januári 2025. Zúčastnilo sa na ňom 507 internetových respondentov zo Slovenského národného panelu starších ako 15 rokov.

Tento článok vznikol počas Global Money Week 2025 v spolupráci s technologickým  portálom žive.sk a agentúrou Produkcia s cieľom zvýšiť povedomie o kybernetických hrozbách a finančnej bezpečnosti.