Na začiatku roka 2022 sme čakali, že nový rok už bude v znamení ústupu inflácie a zlepšujúcich sa výsledkov našej aj svetovej ekonomiky. Skutočnosť bola o dosť iná. Vojna na Ukrajine úplne premiešala karty. Po slovnom spojení pandemická kríza do nášho slovníka veľmi rýchlo pribudol pojem energetickej krízy. Hrozba vážneho narušenia dodávok plynu a ropy visela nad ekonomikou, no napokon sa kríza prejavila „iba“ v podobe astronomických dovozných cien energií. Čo boli teda hlavné črty vývoja v minulom roku?

• Rok 2022 bol ďalším v rade, keď bola skutočnosť podstatne odlišná od očakávaní.
• Niesol sa v znamení rekordne vysokej inflácie, výraznej neistoty, rastúcich úrokových sadzieb a  tiež citeľných strát na investíciách väčšiny z investorov.
• Spotreba domácností prekvapivo odolávala. Zrejme je to dané priaznivým vývojom na trhu práce. Napriek všetkému totiž nezamestnanosť výrazne nerástla.

Inflácia

Inflácia, akú sme 20 rokov nevideli. Ľudia najviac pociťovali rast cien potravín a pohonných látok. Ceny potravín rástli celosvetovo, sčasti ako priamy dôsledok vojny na Ukrajine pre nedostupnosť obilnín. Cenu ropy držali hore obavy o svetové dodávky pre výpadky v obchodovaní s Ruskom. Výdavky na energie pre domácnosti síce narástli, ale iba v obmedzenej miere vďaka tomu, že sú štátom regulované. Rast cien energií však predražil výrobu takmer všetkého. Preto rástli ceny širokého okruhu tovarov a aj služieb vrátane už zmienených potravín. Narástli aj mzdy, a to u nás pomerne rýchlo, no napriek tomu nestíhali držať tempo s rastom cien. Aj vďaka všeobecnému nedostatku pracovnej sily však bol ich rast vyšší ako inde v Európe a v citeľnej miere mohol prispieť k rýchlejšiemu rastu spotreby, ale aj cien.

Vysoká neistota

Bol to ťažký rok z pohľadu plánovania. Veľkú časť roka mnoho firiem čelilo otázke, či si budú vedieť zabezpečiť dodávku elektriny či plynu a aj keď áno, za akú cenu. Aj tie, ktorých sa tento problém týkal v menšej miere, čelili neistote, či im ich dodávatelia budú vedieť dodať nevyhnutné súčiastky a iné vstupy. A keď áno, tak za akú cenu. Energetická kríza takto len umocnila pretrvávajúce problémy s dodávkami čipov a iných komponentov ešte z čias pandémie. Preto produkcia nášho priemyslu väčšinu roka kolísala okolo slabších úrovní. Firmy málo investovali, čo vytvára nové problémy do budúcna v našej ekonomike, ktorá už i tak prestala dobiehať vyspelý svet. Neistote čelili aj domácnosti. Až do úplného záveru roku nebolo jasné, aké účty budú platiť za energie v tomto roku.

Rastúce úrokové sadzby

Centrálne banky po celom svete prehodnocovali svoj postoj k inflačnému vývoju. Aj naša Európska centrálna banka usúdila, že ekonomika už nebude potrebovať jej pomoc. Naopak, bude potrebné, aby vývoj v hospodárstve trochu brzdila, aby sa inflácia v dohľadnom čase vrátila na cielenú dvojpercentnú úroveň. Prestala preto pumpovať nové peniaze do ekonomiky a začala so zvyšovaním úrokových sadzieb. Po šiestich rokoch sú kľúčové úrokové sadzby opäť nad nulou. Zdraželi hypotéky, firemné úvery, ale aj vlády si už požičiavajú prostriedky na financovanie schodkov rozpočtu drahšie. Menej úverov a menej peňazí v ekonomike napokon utlmia jej výkonnosť. Nižšia spotreba a slabšie investície spomalia rast cien.

Straty na investíciách

Nebol to dobrý rok pre ľudí, ktorí našetrené peniaze ukladali do akcií podnikov alebo vládnych dlhopisov. Mnohí máme také investície napríklad cez fondy, v ktorých si šetríme na dôchodok. Aj preto nám v ročných výpisoch teraz svietia záporné čísla. Tento vývoj je zrkadlovým obrazom rastu úrokových sadzieb, ktorý je strmší, ako sa pôvodne čakalo. Do akcií a dlhopisov investujeme očakávajúc budúce príjmy plynúce z titulu ich vlastníctva. Keď úrokové sadzby rastú, hodnota týchto budúcich príjmov v dnešných peniazoch klesá. Inými slovami, dnes by stačilo vložiť na nejaký termínovaný vklad ako alternatívnu investíciu menšiu sumu ako pred rokom, aby sme mali rovnaké peňažné výnosy v budúcich rokoch. Podstatou dlhodobého investovania v akciách vrátane dôchodkového sporenia však je, že takéto výkyvy sa v čase utrasú. V priemere za dlhé obdobie by sa naše prostriedky mali zhodnotiť v súlade s rastom výkonnosti svetovej či európskej ekonomiky, alebo toho-ktorého odvetvia, na ktoré sme v našom investovaní stavili. Navyše, za ochotu tolerovať výkyvy, akým sme svedkami v rokoch 2020, 2021 aj 2022, dostávame ako investori aj odmenu vo forme dodatočného výnosu. Ale musíme rátať s tým, že tie výkyvy sa dejú.

Odolnosť spotreby

Pri rastúcej inflácii, v podmienkach vysokej neistoty, rastúcich úrokových sadzbách a klesajúcej hodnote majetku by človek čakal, že  spotreba domácností bude slabá. Nestalo sa. V priebehu roka opakovane prekonávala očakávania. Sú, samozrejme, veci, na ktorých nie je možné veľa šetriť. Základné potraviny treba jesť, aj keď práve ich ceny rástli závratným tempom. Slovenské domácnosti však neodkladali ani väčšie nákupy do vybavenia domácnosti či nákup auta. Išlo to zväčša na úkor úspor. Po dvoch rokoch zápasu s pandémiou sme si konečne trochu užili možnosť míňať. Vrátili sme sa do reštaurácií a dopriali si riadnu dovolenku. Príčinou môže byť aj dobrá situácia na trhu práce. Na rozdiel od predošlých kríz nevidíme vysoký nárast nezamestnanosti. Väčšina ľudí si môže byť pomerne istá, že bude mať prácu a ani s platovými pomermi to do budúcna nemusí vyzerať zle. Sú teda domácnosti, ktoré napriek všetkému môžu hľadieť smelo do budúcnosti. A práve tieto držali spotrebu a aj našu ekonomiku v roku 2022 nad vodou.