NBS v spolupráci s agentúrou Focus uskutočnila koncom roka 2021 prieskum zameraný na kryptoaktíva a digitálne euro. Prečítajte si, aké vedomosti, postoje a praktické skúsenosti majú spotrebitelia vo vzťahu k týmto dvom inovatívnym témam.

Tretina Slovákov už počula o digitálnom eure

Výraz „digitálne euro“ je skloňovaný v médiách už dlhší čas, avšak samotné digitálne euro zatiaľ nebolo spustené. Napriek tomu z prieskumu vychádza, že o ňom počulo až 32 % respondentov. Z tých, čo odpovedali na otázku kladne, však vyše tretina uviedla, že o tejto téme nemá žiadne ďalšie vedomosti. Zvyšné otázky sme preto kládli iba tým respondentom, ktorí mali o digitálnom eure aspoň základne vedomosti.

A čo tí, ktorí o digitálnom eure niečo tušia? Takmer polovica uviedla, že nemá v prípade zavedenia digitálneho eura žiadne konkrétne obavy. Tretina vyjadrila obavu, že digitálne euro môže spôsobiť zánik hotovosti alebo nebude dostatočne chrániť súkromie používateľov. Hoci konkrétne nastavenia digitálneho eura ešte nie sú známe, už teraz môžeme jednoznačne povedať, že používanie hotovosti nebude prípadným spustením digitálneho eura nijako dotknuté. Zároveň sa hľadá také technické nastavenie digitálneho eura, ktoré by primerane zohľadnilo požiadavku na dostatočnú úroveň súkromia.

Čo je digitálne euro?

Digitálne euro je projekt Eurosystému, ktorého cieľom je vytvoriť vlastnú digitálnu menu centrálnej banky (anglická skratka CBDC). Na rozdiel od eura v digitálnej podobe, s ktorým sa už v súčasnosti bežne stretávame, napr. pri internetovom bankovníctve, by digitálne euro vydával priamo Eurosystém. Bližšie informácie o projekte digitálneho eura sú k dispozícii na stránke ECB.

Napriek vyššie uvedeným obavám by Slováci v budúcnosti preferovali platiť skôr digitálnym eurom ako súkromnými stablecoinami. Tie sú pre Slovákov ešte väčšou neznámou, ako samotné digitálne euro. Viete, čo sú stablecoiny?

Čo sú stablecoiny?

Ide o typ kryptoaktíva, ktorý je špecifický tým, že jeho hodnota je nejakým spôsobom stabilizovaná (existujú rôzne spôsoby stabilizácie), aby nebola taká volatilná (premenlivá) ako pri ostatných kryptoaktívach. Hodnota stablecoinov je najčastejšie naviazaná na oficiálne meny, ako sú dolár či euro. Vďaka stabilizačnému mechanizmu by hodnota takýchto stablecoinov mala byť rovnaká ako hodnota oficiálnej meny.

Kryptoaktíva poznáme, ale málo o nich vieme

Kryptoaktíva zrejme netreba čitateľom 5peňazí bližšie predstavovať. V rámci Kryptoškoly pravidelne zverejňujeme články, v ktorých sa o nich môžete dozvedieť viac. Z prieskumu vyplýva, že až 84,1 % respondentov o kryptoaktívach už počulo. Medzi tie jednoznačne najznámejšie patrí bitcoin. So značným odstupom nasleduje ethereum a prvú trojicu uzatvára dogecoin. Zvyšné kryptoaktíva sú pre väčšinu ľudí neznáme.

Skoro polovica opýtaných Slovákov priznala, že o kryptoaktívach nemá žiadne konkrétne vedomosti. Rovnakou neznámou je pre ľudí aj vedomosť o právnej úprave a s tým spojenými rizikami okolo kryptoaktív. Na otázku, či NBS vykonáva dohľad v tejto oblasti, vedela správne odpovedať menej ako polovica opýtaných, približne štvrtina si nesprávne myslí, že NBS vykonáva dohľad nad trhom s kryptoaktívami a ostatní respondenti jednoducho odpoveď nepoznali.

Aké pozitíva vidia Slováci v kryptoaktívach

Za hlavné výhody kryptoaktív oproti tradičnému finančnému systému považujú respondenti najmä väčšiu mieru anonymity, rýchlejšie transakcie a nižšie poplatky. Na druhej strane však vnímajú aj negatívne stránky kryptoaktív, ako sú dosahy na životné prostredie a využívanie na nelegálne aktivity.

Kryptoaktíva vlastní čoraz viac Slovákov

Jedným z hlavných zistení prieskumu je, že kryptoaktíva vlastní až 5,8 % opýtaných a ďalších 3,1 % kryptoaktíva vlastnilo v minulosti. Celkovo tak má praktickú skúsenosť s kryptoaktívami až takmer 9 % dospelej populácie. Je teda zrejmé, že kryptoaktíva už nie sú okrajovou záležitosťou.

Vlastníci kryptoaktív sú spravidla mladší ľudia s vyšším dosiahnutým vzdelaním a vyššími príjmami. V tejto skupine respondentov zároveň výrazne prevažujú muži (86,7 %).

Hoci najväčšia časť oslovených respondentov neplánuje v budúcnosti nakupovať kryptoaktíva, pomerne významná časť respondentov nad tým rozmýšľa. Na základe týchto výsledkov možno predpokladať, že počet vlastníkov kryptoaktív bude aj do budúcna rásť.

Praktické skúsenosti s kryptoaktívami

Posledná časť prieskumu bola zameraná na konkrétne praktické skúsenosti s kryptoaktívami a preto sa týkala iba vlastníkov kryptoaktív a tých, ktorí ich vlastnili v minulosti.

Až 40 % vlastníkov nakúpilo kryptoaktíva v posledných dvoch rokoch a ďalších 30 % ich nakupovalo v rokoch 2018 a 2019. Hoci kryptoaktíva existujú už 13 rokov, vyše dve tretiny vlastníkov kryptoaktív ich nakúpilo v posledných štyroch rokoch.

Väčšina oslovených vlastníkov kryptoaktív do nich investovala skôr nižšie sumy. Sumu nad 5 000 eur zainvestovala len niečo vyše desatina opýtaných. Prevažujúce nižšie sumy napovedajú, že Slováci sú aj v tejto oblasti konzervatívnejší a dodržujú odporúčanie NBS, aby do kryptoaktív investovali iba toľko finančných prostriedkov, koľko si môžu dovoliť stratiť. To potvrdilo až 91,5 % respondentov, keď uviedli, že neinvestovali viac, ako si môžu dovoliť stratiť.

Podrobné výsledky prieskumu si môžete pozrieť aj na stránke NBS.