Čo je poistenie

Poistenie je tradičný finančný produkt, ktorého cieľom je ochrana spotrebiteľa za určitý poplatok. Považuje sa za veľmi rozumný krok v rámci finančných rozhodnutí a slúži ako krytie pre prípad nepredvídateľných situácií. Dôležité je však správne si poistenie vybrať a správne ho nastaviť.

Niektoré poistenia sú povinné, ako napríklad PZP auta alebo poistenie nehnuteľnosti v prípade čerpania hypotéky. Iné sú dobrovoľné. Či sa poistiť, alebo nepoistiť, je komplexná otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Vždy by ste sa mali vopred zamyslieť nad tým, či je pre vás riziko, ktoré idete poistiť, reálne. Či ste ochotní ho znášať a či ste schopní sa s ním bez poistenia vyrovnať. Ako príklad môžeme uviesť havarijnú poistku. Ak máte staršie auto a známeho v servise, je možné, že dokážete opravu po prípadnej havárii opraviť lacnejšie, ako by vás stálo poistné krytie tohto rizika. Naopak, pri novom aute môže oprava stáť niekoľko tisíc eur a ak ich nemáte, mohla by vás táto situácia obrať o úspory aj o dopravný prostriedok potrebný napríklad na prácu.

Poisťovateľ je poisťovňa, ktorá na seba preberá riziko a v prípade vzniku poistnej udalosti poskytne poistenej osobne poistné plnenie v dohodnutej výške. Ten, kto za poistenie platí, sa volá poistník.

Ako sa rozhodujeme pri poistení

Čo nás však vedie k rozhodnutiu sa poistiť? Vzniká toto rozhodnutie na základe racionálnej voľby, keď si zrátame pravdepodobnosť možných poistných udalostí, alebo je to skôr voľba na základe pocitov?

Sme ľudia, nie stroje. Vo väčšine prípadov dávame na naše pocity a často sa dopúšťame takzvaného kognitívneho skreslenia. Rozhodujeme sa na základe myšlienkových skratiek – heuristík. Častým príkladom je takzvaná heuristika dostupnosti, ktorá sa opiera o skúsenosti a vedomosti, ktoré nám prídu ako prvé na myseľ pri rozmýšľaní o konkrétnej téme.

Myšlienkové skratky

Myšlienky, ktoré si vieme ľahko v mysli vybaviť, považujeme za dôležité a máme tendenciu sa podľa nich rozhodovať. Tieto prvotné myšlienky nemusia byť relevantné alebo pravdivé, no napriek tomu silno ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ukážkou je napríklad film Čeľuste. Pre tento kultový film väčšine ľudí pri mori napadne, že vo vode môže plávať žralok, ktorý chce napadnúť dovolenkárov. O žralokoch pritom toho väčšina z nás vie málo a pravda je také, že napadnutie žralokom je veľmi raritný prípad.

Podobne to môže platiť aj pri poistení. Veľa ľudí volí poistenie na základe udalosti, o ktorej počuli alebo ju videli v televízii. Predaj poistení, ktoré kryjú potopu, rastie po tom, ako sa vyskytujú záplavy. Len čo vidíme ľudí, ako trpia záplavami, je vnímanie rizika zo záplavy v našej pamäti aktuálnejšie, aj keď samotné riziko z objektívneho hľadiska sa nezmenilo. Následným plynutím času potreba poistenia upadá. Podobný efekt môže vyvolať aj nedávny výskyt tornáda pri Morave s poistením nehnuteľnosti. Ak vám napadne poistiť sa na základe negatívnej správy, nechajte si toto rozhodnutie chvíľu odležať. Zistite si napríklad, aká je pravdepodobnosť daného nešťastia a po čase uvidíte, či budete naďalej pocitovať urgenciu na poistenie.

Preceňovanie

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje naše rozhodovanie, je teória prospektu. Konkrétne preceňovanie nízkej pravdepodobnosti, ktorej pripisujeme väčšiu váhu. Ak by ste si mali vybrať medzi tým, či dostanete 5 €, alebo môžete vyhrať 5 000 € s pravdepodobnosťou 1: 1000, väčšina ľudí by zariskovala a volila možnosť vyhrať viac.

Preceňovanie nízkej pravdepodobnosti najlepšie ilustrujú štátna lotéria, ruleta, dostihy a podobné aktivity. Nemáme problém dať vysokú cenu za účasť na výmenu za veľmi nízku pravdepodobnosť výhry. Racionálny prístup pritom hovorí jasne, že účasť v lotérii sa vzhľadom na jej cenu neoplatí.

Bojíme sa lietať, pričom autonehody sú štatisticky mnohonásobne významnejšie. Cestovné poistenie je pri zahraničnej dovolenke veľmi často automatickým krokom, aj keď väčšina zranení sa stane doma. Havarijné poistenie či poistenie úrazu pritom väčšina domácností nerieši. Aj to je ukážka toho, ako dokážeme preceňovať nízku pravdepodobnosť.

Keď sa budete nabudúce rozhodovať pre krytie nejakého rizika, skúste zvážiť všetky objektívne dôvody. Neskĺznite do myšlienkových skratiek a zvážte, či je pre vás dané riziko skutočne nebezpečné a potenciálne vás ohrozí. Pri rozhodovaní by ste nemali podľahnúť iracionálnemu strachu alebo prehnanej sebadôvere a zvážiť všetky možnosti.