Ak vám niekto hovorí,  že podnikový dlhopis je v podstate lepšie úročená náhrada za termínovaný vklad, neverte mu. Je pravda, že podnikové dlhopisy majú vopred známy očakávaný výnos a väčšinou lepšie úročenie ako termínované vklady, ale tam sa podobnosť končí.

Termínované účty alebo dlhopisy?

Pri terminovanom vklade dáte banke peniaze na určitý čas, tá ich môže používať a za to vám vyplatí vopred dohodnuté úroky. Vo väčšine bánk vidíte stav tohto účtu aj vo svojom internet bankingu. Okrem toho, že peniaze ste uložili v dôveryhodnej a regulovanej inštitúcii, ochrana vášho vkladu do 100 000 eur je zabezpečená aj štátom v zmysle zákona o ochrane vkladov.

Pri podnikovom dlhopise požičiavate peniaze spoločnosti, ktorá ich potrebuje a za ne vám sľubuje určitú odmenu. Dlhopis, ktorý si kúpite nie je vkladový produkt, ale cenný papier. No hoci sa nazýva papier, dnes sa už papierové dlhopisy prakticky nevydávajú. Zapisujú sa elektronicky na účet cenných papierov, ktorý môžete mať v banke alebo u obchodníka s cennými papiermi. Ten, kto dlhopis vydal, vám ho dáva ako potvrdenie, že si od vás požičal peniaze. Zároveň vám sľubuje, že peniaze vráti v dohodnutý čas a sľubuje, že vám za to vyplatí aj odmenu, najčastejšie vo forme pravidelných úrokov.

Cenným papierom sa tak hovorí preto, že v minulosti boli naozaj papierové a tieto papiere mali cenu. Ich hodnota bola na nich priamo napísaná. Aj podnikový dlhopis je tradičný, štandardný cenný papier. Používa sa ako jedna z foriem financovania podnikania už dlhý čas. Jeden z najstarších podnikových dlhopisov, o ktorých vieme, je dlhopis obchodnej spoločnosti Dutch East India Company z roku 1623. Podnikové dlhopisy teda nie sú novinkou. No štandardný automaticky neznamená bezpečný.

Malá odbočka k terminológii:

• toho, kto dlhopis vydal, nazývame emitent
• ak ste kúpili dlhopis, stali ste sa majiteľom dlhopisu
• sľúbená odmena je výnos dlhopisu a vyjadruje sa rôznymi spôsobmi
• najčastejší spôsob vyjadrenia výnosu je úrok v percentách požičanej sumy za rok

Veľkou výhodou dlhopisu je, a teoreticky to platí aj pri podnikových dlhopisoch, že sa s ním dá obchodovať. Emitentovi požičiate peniaze, on vám vydá dlhopis. Ak nechcete alebo nemôžete čakať na výplatu dlhopisu – teda vrátenie peňazí aj s výnosom, tak ho môžete predať inému investorovi. Dlhopisy teda umožňujú „obchodovanie s dlhom“.

S podnikovými dlhopismi sú okrem iných spojené dve hlavné riziká. Prvým je sľub emitenta, že vám peniaze vráti a zároveň vám aj zaplatí úroky. Druhým je to, či dlhopis budete vedieť predať, ak sa ho budete chcieť zbaviť, a či ho predáte za výhodnú cenu. No a okolo týchto dvoch vecí existuje celá „investičná veda“.

Stojí sľub emitenta za to?

Emitent sľubuje, že zhodnotí peniaze, ktoré mu požičiame. A keďže peniaze nepožičiavame len tak hocikomu, mali by sme si najprv overiť, či je jeho sľub reálny. Musí si získať našu dôveru. A dôvera investorov sa nezískava peknými rečami, ale „tvrdými číslami“. Na túto prácu existujú ratingové agentúry, ktoré preverujú všetky ekonomické ukazovatele emitenta, zhodnotia jeho podnikateľský zámer a dajú mu známku – rating.

Podnikové dlhopisy predávané na Slovensku však väčšinou žiaden rating nemajú, takže si emitenta musíte zhodnotiť sami. Zorientovať sa v tejto problematike vám môže pomôcť Informačná karta podnikových dlhopisov, ktorú pripravila Národná banka Slovenska. Na základe zhodnotenia emitenta by ste si mali zvážiť, či je riziko pre vás akceptovateľné a je úmerné sľubovanému výnosu. Hovorí sa, že za riziko sa platí. Čím je riziko vyššie, tým vyšší výnos sa emitent snaží sľúbiť investorom.

Ako môže trh pomôcť pri ocenení rizika?

Ak sa s konkrétnym podnikovým dlhopisom obchoduje na burze, je to pre investora veľmi dobrá správa, lebo o dlhopise získate viac informácií. Tie najdôležitejšie sú, či je tento dlhopis niekto ochotný kupovať a to za cenu, ktorá nie je výrazne pod nominálnou hodnotou dlhopisu. Ak sa dlhopisy obchodujú výrazne pod cenu, môže to byť znak toho že investori danému emitentovi nedôverujú.

Lenže nie s každým dlhopisom sa obchoduje. Dlhopisy, o ktorých nemáte ako získať hodnoverné informácie vďaka ratingu alebo aspoň záujmu o ne na trhu cenných papierov, by mali nakupovať len skúsení investori, ktorí si dokážu vyhodnotiť riziká spojené s emitentom a riziko, že dlhopis možno nebudú môcť predať a budú ho držať až do jeho vyplatenia.

Sú teda podnikové dlhopisy rizikové?

Na takto položenú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Je to ako pýtať sa, či je rizikový šport. Môže byť a nemusí. Hovoríme o šachu alebo napríklad o BASE jumpingu? Máte s ním skúsenosti, alebo idete skákať prvý krát?

O riziku sa dá hovoriť len v spojení s konkrétnym podnikovým dlhopisom v konkrétnom čase. Ak chýba rating a trh s dlhopismi, čo je prípad prakticky všetkých podnikových dlhopisov na Slovensku, tak musí riziko posúdiť sám investor, najlepšie s pomocou kvalifikovaného predajcu.

Neskúsený investor dokáže len ťažko vyhodnotiť reálne riziko konkrétnej emisie podnikových dlhopisov. Ak s investovaním len začínate, je vhodnejšia napríklad investícia do podielových fondov, ktoré nakupujú podnikové dlhopisy. Tam analytickú prácu investora spravia profesionáli, ktorí riadia podielový fond. Tu však treba zvážiť aj výšku poplatkov za správu konkrétneho podielového fondu.

Pamätajte najmä na to, že aj keď je výnos dopredu známy, neznamená to, že je garantovaný. Tak ako pri spomínanom športe, ak nemáte skúsenosti, môže aj bezpečne vyzerajúca investícia byť pre vás riziková.