Indexové fondy
Iste ste už počuli o indexových fondoch. Viete, čo to je a rozumiete im?
Index ako recept na tvorbu indexového fondu
V článku o Akciových indexoch sme si vysvetlili, že akciový index je metóda sledovania výkonnosti určitej skupiny akcií pomocou jedinej meniacej sa hodnoty. Užitočnosť indexu je práve v jeho jednoduchosti, teda v tom, že namiesto sledovania stoviek akcií nám stačí sledovať vývoj hodnoty jedného čísla. Mnohé indexy sú populárne, lebo dobre odzrkadľujú vývoj akciových trhov konkrétnej krajiny alebo regiónu. Vývoj „trhu“ určitej krajiny sa tak zjednoduší na vývoj najznámejšieho indexu, ktorý tento trh dobre reprezentuje. Ak sa vás niekto spýta, čo spravil včera americký trh, v podstate sa vás pýta, čo včera spravil index S&P500.
Z pohľadu investovania nám však sledovanie určitého indexu nepomôže, musíme „do“ takého indexu aj reálne investovať. Lenže ako? Do indexu ako takého sa investovať nedá, pretože index je len skupina metód a matematických vzorcov. Dá sa však investovať podľa nejakého indexu a to tak, že nakúpime presne tie akcie, ktoré sú v indexe zahrnuté, presne v tom pomere, v akom sú v indexe zahrnuté.
Index môžeme použiť ako akýsi recept na tvorbu nášho investičného portfólia
Pretože pri väčšine populárnych indexov by sme však museli nakúpiť stovky, niekedy aj tisíce rôznych akcií, boli vytvorené fondy, ktoré to robia za nás. Voláme ich indexové fondy. Svojou formou to môžu byť podielové fondy, ETF fondy alebo fondy fondov.
Čo znamená, že indexový fond „kopíruje“ vývoj indexu
Ako môže indexový fond kopírovať vývoj indexu, keď cena podielového listu fondu a hodnota indexu sú typicky úplne iné čísla? Zvolená východisková cena podielového listu pri vytvorení podielového fondu nie je dôležitá. Fond môže začať s akoukoľvek cenou podielového listu, či už 100, 10 alebo 0,01. Indexový fond sa nesnaží kopírovať hodnotu, ale výkonnosť zvoleného indexu. Ak sa napríklad za určité časové obdobie index S&P500 zhodnotil z 3 800 bodov na 4 560 bodov, teda o 20 %, indexový fond, ktorého cena podielovej jednotky bola na začiatku tohto časového obdobia 10 eur, by sa zhodnotil na 12 eur, teda o tých istých 20 %.
Príklad vývoja zhodnotenia indexu S&P 500 Total Return (červená) a troch indexových fondov, ktoré ho kopírujú. Ak vidíte len jednu čiaru, vidíte dobre. Fondy kopírujú tento index správne. Rozdiel v konečnej výkonnosti je daný najmä rôznou úrovňou poplatkov.
Indexové fondy a dividendy
Vo výkonnosti indexov hrajú veľkú rolu dividendy, vyplácané akciami v indexe, ktoré k výkonnosti pridávajú zhruba 2 % ročne. Tieto dividendy dostávajú, samozrejme, aj indexové fondy. Indexový fond tieto dividendy buď reinvestuje, alebo ich pravidelne (typicky mesačne alebo štvrťročne) vypláca podielnikom. Informáciu o dividendách nájdete v predajnom prospekte a štatúte fondu. Pri porovnaní výkonnosti indexového fondu s výkonnosťou podkladového indexu treba porovnávať jablká s jablkami, pretože nie všetky indexy do svojho výpočtu dividendy zahŕňajú. Indexy, ktoré dividendy do výpočtu zahŕňajú, nazývame total return indexy, sem patrí napríklad nemecký DAX, naopak, indexy, ktoré dividendy do výpočtu nezahŕňajú, sú takzvané price indexy, napríklad S&P 500. Uistite sa, že pri porovnaní výkonnosti indexu a fondu sú obidve výkonnosti prezentované buď so zahrnutím dividend, alebo bez nich, aby bolo porovnanie možné.
Výhody indexových fondov
Indexové fondy predstavujú elegantný a jednoduchý spôsob, ako investovať prakticky do celého akciového trhu určitej krajiny alebo regiónu pomocou jedného nástroja. Prinášajú výbornú diverzifikáciu, likviditu a nízke poplatky. Dopredu vieme, ako bude portfólio fondu investované a aké riziko takouto investíciou podstupujeme. Stačí sa pozrieť na históriu daného indexu a na to ako sa vyvíjal v minulosti a to často aj v čase, keď náš fond ešte neexistoval. Vieme, že výkonnosť fondu bude kopírovať výkonnosť indexu a nebude do nej vstupovať názor správcu fondu. Pretože všetky indexové fondy sú pasívne spravované, ich poplatky by mali byť výrazne nižšie, ako v prípade aktívne vedených fondov a nie je tu dôvod na učtovanie výkonnostného poplatku. Dáta pritom ukazujú, že väčšina aktívne vedených fondov dosahuje horšie výsledky, ako jednoduché indexové fondy. V roku 2021 len štvrtina všetkých aktívne vedených fondov v USA, ktoré používajú S&P 500 index ako benchmark (teda snažia sa výkonnosť tohto indexu prekonať), dosiahla lepší výsledok ako tento index (Bank of America), tri štvrtiny takýchto aktívne vedených fondov výkonnosť indexu nedosiahli.
Indexové fondy ako fondy fondov
Zvláštnou formou indexových fondov, okrem klasických podielových a ETF fondov, sú fondy fondov. Fond fondov je presne to, čo jeho názov hovorí, teda jeden fond kúpi do svojho portfólia podiely iného fondu. S indexovými fondami vo forme fondu fondov sa u nás môžete stretnúť často. Dôvodom je skutočnosť, že naše fondy sú relatívne malé na to, aby mohli efektívne nakúpiť všetky akcie obsiahnuté v indexe. Pre takýto indexový fond je jednoduchšie kúpiť do portfólia iný už “hotový” indexový fond, najčastejšie ETF. Pri takýchto fondoch fondov si je ale treba strážiť kumulujúce sa poplatky.
Poplatky indexových fondov
Pretože indexové fondy sú pasívne spravované, ich priebežné poplatky by mali byť v zrovnaní s aktívne spravovanými fondami nízke. Odpadá tu aj dôvod na výkonnostný poplatok, keďže výkonnosť fondu je daná výkonnosťou indexu a nie pridanou hodnotou správcu fondu. Index dáva správcovi fondu kompletný recept na to, ako fond zostaviť a nie je nutný náročný a drahý výskum a výber konkrétnych akcií do portfólia ani častejšie zmeny portfólia.
Najznámejšie a najväčšie indexové fondy majú poplatky za vedenie fondu na úrovni niekoľkých stotín, maximálne desatín percenta ročne. Samozrejme, že správca si môže dovoliť ponúknuť takto nízke poplatky, len za predpokladu vysokej hodnoty majetku fondu. Napríklad Fidelity 500 Index Fund má pod správou takmer 400 miliárd dolárov a poplatok za správu 0,02 % ročne. Vanguard S&P 500 ETF má pod správou viac ako 800 miliárd dolárov a poplatok za správu 0,03 % ročne.
V prípade fondu fondov, s ktorým sa u nás najčastejšie stretnete je situácia iná. K pôvodným nízkym poplatkom podkladového fondu sa pridávajú ešte poplatky fondu samotného, ktoré môžu byť už výrazne vyššie. Ak si takéto fondy pýtajú navyše ešte aj výkonnostný poplatok, legitímna otázka je prečo.
Variácie na tému indexový fond
Nie všetky fondy, ktoré majú v názve slovo „index“ sú klasické indexové fondy. Niektoré síce vychádzajú z nejakého indexu, ale jeho zloženie aktívne spravujú v snahe dosiahnuť lepší výnos.
Ak S&P500 index predpisuje alokáciu 28 % v sektore informačných technológií a 13 % v zdravotníctve, môže sa správca rozhodnúť napríklad že ich fond bude mať 25 % v sektore informačných technológií a 16 % v zdravotníctve alebo niečo podobné. Takýto fond už nie je pasívny fond, je to aktívne vedený fond s častejšími zmenami portfólia a často aj s vyššími poplatkami. Takýto fond nebude kopírovať S&P500 index, pretože jeho výkonnosť bude závisieť aj od iných rozhodnutí správcu. Kedykoľvek budete v názve fondu vidieť výrazy ako “smart index”, “enhanced index” a podobne, nejde o klasický indexový fond, ale o aktívne vedený fond.
Stretnúť sa môžete aj s fondami fondov, ktoré majú vo svojom portfóliu ETF fondy niekoľkých rôznych podkladových indexov, napríklad ETF S&P500 a súčasne aj ETF MSCI World. Sú to teda stále indexové fondy fondov, ale už nie je možné povedať, že ich cieľom je kopírovať nejaký konkrétny podkladový index.