Prečo vlastne existujú dane?

Nepáčia sa nám, no potrebujeme ich a musíme ich platiť.

Príjmy, ktorými štát pokrýva svoje výdavky, získava z rôznych zdrojov. Vo väčšine vyspelých štátov sú najvýznamnejším zdrojom dane. Z nich sa financujú rôzne oblasti slúžiace ľuďom, ako napríklad nemocnice, školy, detské ihriská. Dane tiež zohrávajú významnú úlohu na fungovanie štátu a zabezpečenie obrany a bezpečnosti krajiny či budovanie ciest a diaľnic. 

Dane kedysi a dnes

V minulosti bolo účelom zdaňovania najmä financovanie fungovania štátu, armády či budovanie mestskej infraštruktúry. Pre dane bolo typické, že o ich uvalení rozhodoval podľa svojho uváženia panovník a výrazný vplyv na  druh a rozsah daní mali vojny.  

Už v starovekom Egypte nachádzame prvé náznaky zdaňovania v podobe odovzdania časti vypestovaného obilia faraónovi. Ten rozhodoval o jeho použití napríklad na obchodovanie alebo na prerozdelenie, aby bolo možné vybudovať pyramídy. Platenie daní malo teda najprv naturálnu formu. S ďalším vývojom civilizácií a spoločnosti sa vyvinuli aj dane v peňažnej forme, ktoré poznáme dodnes.  

V starovekom Ríme boli zavedené dane z majetku (najčastejšie z pôdy, domov, zo zvierat), či spotrebné dane z tovarov alebo dane z dedičstva.  Z toho sa postupne vyvinuli dane, ktoré v súčasnosti tvoria hlavné zdroje príjmov štátu. Moderné daňové systémy predstavujú daňový mix, ktorý pozostáva najmä z dane z príjmov fyzických a právnických osôb, z dane z nehnuteľností, z dane z bohatstva, zo všeobecných a selektívnych daní z tovarov a zo služieb.  

Dane

Aké dane platíme na Slovensku

Rôzne funkcie daní

Príjmy štátu v podobe daní sa používajú na financovanie rôznych verejných výdavkov a majú rôzne funkcie. Na Slovensku sa výdavky dajú rozdeliť na desať kategórií, pričom najviac peňazí sa používa jednoznačne na oblasť sociálnej ochrany. Na druhom mieste je financovanie zdravotníctva a tretie miesto zhodne obsadili ekonomická oblasť, verejné služby a vzdelávanie.  

Zdroj: spracované podľa údajov Eurostatu  

Najstaršou funkciou daní je fiškálna funkcia, teda naplnenie verejného rozpočtu daňami a zároveň alokačná funkcia, teda použitie daní na financovanie verejných výdavkov.   

Dane dnes plnia aj funkciu solidarity, čo znamená, že vďaka nim dokáže štát prerozdeľovať bohatstvo nízkopríjmovým skupinám, aby sa zmiernili nerovnosti v príjmoch. Zavádzajú sa rôzne prvky, ktoré zabezpečujú nižšie daňové zaťaženie chudobnejších, a, naopak, vyššie zaťaženie bohatších. Typický príklad prerozdeľovacej funkcie daní je uplatňovanie progresívnych sadzieb dane z príjmov, ktoré znamenajú, že s rastom príjmu daňovníka rastie aj daňová sadzba, ktorou sa počíta daň. Subjekt s vyššími príjmami tak zaplatí na daniach oveľa viac ako subjekt s nízkymi príjmami.  

Štát dokáže daňami ovplyvňovať aj stabilitu ekonomického vývoja a rastu. Stabilizačná funkcia daní spočíva vo využití daní na podporu ekonomického rastu či zamestnanosti v čase krízy a, naopak, v čase ekonomického rastu na získavanie peňazí od subjektov na financovanie budúcich výdavkov.  

Dôležitú úlohu zohrávajú dane aj pri ochrane zdravia alebo životného prostredia. Regulačná funkcia daní spočíva v zdaňovaní spotreby tovarov, ktoré negatívne ovplyvňujú ľudské zdravie, napr. dane z cigariet, alkoholu, cukru alebo životné prostredie, napr. dane z pohonných látok, z energií, z emisií, z plastov a pod.  

Článok vznikol v spolupráci s Katedrou financií, NHF EUBA.