Preskočiť na obsah
  • Dane

Nezaplatené dane v roku 2026: aké pokuty a sankcie vám hrozia?

Osoba sedí za kuchynským stolom s hlavou v dlaniach a vyzerá vystresovane. Pred sebou má rozložené papiere, obálky a účty, vedľa otvorený notebook, okuliare a šálku ľadovej kávy.

Zabudli ste podať daňové priznanie? Nezaplatili ste daň načas? Alebo ste v priznaní uviedli nižšiu daň, než ste mali?

V takýchto prípadoch môže správca dane uložiť sankciu. Od roku 2026 sú pravidlá prísnejšie, pretože sa zvýšili viaceré pokuty za porušenie daňových povinností.

Daňové sankcie nemajú byť len trestom. Ich cieľom je najmä motivovať daňovníkov, aby si svoje povinnosti plnili riadne a včas. V praxi však môžu byť finančne citeľné, preto sa oplatí vedieť, čo hrozí pri omeškaní, nepodaní priznania alebo nezaplatenej dani.

Čo sa považuje za porušenie daňovej povinnosti?

Daňový poriadok rozlišuje viacero situácií, pri ktorých môže správca dane uložiť sankciu. Medzi najčastejšie patria prípady, keď daňovník nepodá daňové priznanie v zákonnej lehote, nesplní registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, nepredloží doklady na výzvu správcu dane, uvedie v priznaní nesprávnu výšku dane alebo daň nezaplatí včas.

Zjednodušene povedané, sankcia môže hroziť nielen vtedy, keď daňovník nezaplatí daň, ale aj vtedy, keď si nesplní formálnu povinnosť. Napríklad nepodá priznanie, nezaregistruje sa, neoznámi zmenu údajov alebo nereaguje na výzvu daňového úradu.

Vyššie pokuty od roku 2026

Od 1. januára 2026 sa zvýšili dolné aj horné hranice pokút za viaceré správne delikty. Nová úprava sa týka porušení, ktoré nastanú po 31. decembri 2025. Dolná hranica pokút sa zvyšuje z 30 eur alebo 60 eur na 100 eur a horné hranice sa podľa typu porušenia zvyšujú na 10 000 eur, 30 000 eur alebo 60 000 eur.

Pokuty za nepeňažné porušenia k 1. januáru 2026

  • Nepodanie daňového priznania (DP): od 100 eur do 30 000 eur
  • Nepodanie DP ani na výzvu správcu dane: od 100 eur do 60 000 eur
  • Nesplnenie registračnej povinnosti: od 60 eur do 30 000 eur
  • Ostatné porušenia nepeňažnej povahy: od 30 eur do 10 000 eur

Výška konkrétnej pokuty závisí od okolností prípadu. Správca dane má prihliadať na závažnosť porušenia, jeho trvanie, následky a aj na daňovú spoľahlivosť daňového subjektu. Inak sa preto môže posudzovať krátke omeškanie bez vážnejších následkov a inak dlhodobé alebo opakované ignorovanie daňových povinností.

Pri prvom porušení môže pomôcť „druhá šanca“

Nie každé prvé porušenie povinnosti musí automaticky znamenať pokutu. Od roku 2024 funguje v daňovom poriadku tzv. druhá šanca. Znamená to, že pri prvom porušení vybraných povinností, pri ktorých sa pokuta určuje v rozpätí, daňový úrad alebo colný úrad pokutu neuloží.

Druhá šanca sa môže týkať napríklad prvého oneskoreného podania daňového priznania, nesplnenia registračnej povinnosti, oznamovacej povinnosti alebo inej nepeňažnej povinnosti. Neuplatní sa však pri všetkých prípadoch. Napríklad ak daňovník uvedie v priznaní nižšiu daň, než mal, alebo si uplatní vyšší nárok, než mu patrí, situácia sa posudzuje odlišne.

Pokuty pri nesprávne priznanej dani

Osobitné pravidlá platia vtedy, ak daňovník uvedie v priznaní nižšiu daň, uplatní si vyšší nárok, než mal, alebo sa chyba zistí až v daňovej kontrole. V takýchto prípadoch sa pokuta neurčuje jednoduchým rozpätím „od – do“, ale počíta sa podľa základnej úrokovej sadzby ECB a počtu dní.

Zjednodušene platí, že pokuta môže byť vypočítaná napríklad ako:

základ × ročná sadzba × počet dní omeškania / 365

Presný výpočet závisí od toho, či ide o chybu zistenú správcom dane, alebo o chybu, ktorú si daňovník prizná cez dodatočné daňové priznanie, alebo o situáciu po oznámení daňovej kontroly.

Čo ak daň nezaplatíte včas?

Ak daňovník daň prizná, ale nezaplatí ju včas, správca dane mu vyrubí úrok z omeškania. Ten sa počíta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V praxi ide o sankciu za to, že štát nemal peniaze k dispozícii vtedy, keď ich mal mať.

Úrok z omeškania sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane až do dňa zaplatenia. Môže sa počítať najdlhšie za štyri roky omeškania. Používa sa štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej však 15 % ročne.

Preveriť si výšku úroku z omeškania môžete aj prostredníctvom informatívnej kalkulačky, ktorá je dostupná na stránke Finančnej správy.

Príklady výšky vypočítaného úroku z omeškania:

[table id=11 /]

(Zdroj: www.financnasprava.sk ; výpočet  má len informatívny charakter)

Pre daňovníka to znamená, že čím dlhšie daň nezaplatí, tým viac sa mu môže pôvodný dlh navýšiť. Preto sa neoplatí čakať, kým problém narastie. Ak daňovník vie, že má nedoplatok, najlepšie je riešiť ho čo najskôr.

Rýchla úhrada môže znížiť pokutu

Novela daňového poriadku od roku 2026 priniesla aj motivačný prvok. Ak daňovník po doručení rozhodnutia vo vyrubovacom konaní zaplatí vyrubenú daň, rozdiel dane alebo inú určenú sumu do 15 dní, pokuta sa mu zníži na dve tretiny zákonom stanovenej výšky.

Toto pravidlo má motivovať daňovníkov, aby po dorubení dane neodkladali platbu. Neznamená to, že sa daňovník sankcii úplne vyhne, ale ak koná rýchlo a dlh uhradí, výsledná pokuta môže byť nižšia.

Daňová amnestia v roku 2026

Rok 2026 je špecifický aj tým, že platí daňová amnestia. Týka sa daňovníkov, ktorí mali k 30. septembru 2025 evidovaný daňový nedoplatok alebo mali do tohto dátumu podať daňové priznanie. Ak v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 zaplatia daňový nedoplatok, prípadne podajú daňové alebo dodatočné daňové priznanie a daň zaplatia, môžu sa vyhnúť pokutám a úrokom z omeškania.

Finančná správa uvádza, že ak daňovník splní stanovené podmienky, pokuty a úroky sa mu odpustia. Ak už boli vyrubené, zaniknú najneskôr k 30. septembru 2026. Daňová amnestia sa však netýka všetkých platieb automaticky a nevzťahuje sa na dane spravované obcami, napríklad na daň z nehnuteľností.

Kedy môže ísť o vážnejší problém?

Bežné omeškanie alebo administratívna chyba ešte automaticky neznamenajú trestný čin. Závažnejšia situácia môže nastať vtedy, ak ide o úmyselné konanie, napríklad vedomé zatajenie príjmov, používanie fiktívnych faktúr, neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu DPH alebo dlhodobé marenie daňovej kontroly.

Pri takýchto prípadoch už nejde len o pokutu podľa daňového poriadku, ale môže ísť aj o daňový trestný čin. Rozhodujúce sú najmä výška škody, úmysel a konkrétne okolnosti prípadu.

Ako sa vyhnúť sankciám?

Najjednoduchšou prevenciou je sledovať termíny. Daňové priznanie treba podať včas, daň zaplatiť v správnej výške a pri zmene údajov splniť oznamovaciu povinnosť. Ak správca dane pošle výzvu, netreba ju ignorovať. Práve nereagovanie na výzvy často vedie k ďalším problémom.

Ak daňovník zistí chybu, je lepšie ju napraviť čo najskôr. Pri niektorých situáciách môže podať dodatočné daňové priznanie alebo uhradiť nedoplatok skôr, než sa problém zhorší. V roku 2026 môže byť pre niektorých daňovníkov riešením aj daňová amnestia, ak spĺňajú jej podmienky.

Riešenie problémov neodkladajte

Daňové sankcie v roku 2026 sú prísnejšie ako v minulosti. Za oneskorené podanie priznania, nesplnenie registračnej alebo oznamovacej povinnosti či nereagovanie na rozhodnutie správcu dane môžu hroziť pokuty v stovkách až desaťtisícoch eur. Pri nezaplatenej dani navyše vzniká úrok z omeškania, ktorý môže pôvodný dlh výrazne zvýšiť.

Zároveň však platí, že daňovník má viacero možností, ako následky zmierniť. Pri prvom porušení môže pomôcť druhá šanca, pri rýchlej úhrade dorubenej dane sa môže pokuta znížiť, a pri starších nedoplatkoch môže byť riešením daňová amnestia. Najdôležitejšie pravidlo preto znie jednoducho: daňové povinnosti netreba odkladať. Čím skôr sa problém rieši, tým menšie môžu byť jeho finančné následky.

Článok vznikol v spolupráci s Katedrou financií, NHF EUBA

Prihláste sa na odber noviniek

Spracovanie osobných údajov(Potrebné)
© 2026 Národná banka Slovenska