Finančné podvody a kyberhrozby: Čoho sa Slováci boja najviac?

Prieskum ukázal, že Slováci sa najviac obávajú finančných podvodov, straty osobných údajov a hackerských útokov. Aké sú najväčšie kyberhrozby a ako sa pred nimi chrániť?

Ako sú na tom Slováci s kybernetickou bezpečnosťou?

Reprezentatívny prieskum* v slovenskej internetovej populácii v januári zisťoval, ako používatelia vnímajú svoju kybernetickú bezpečnosť.

Prieskum ukázal jasné rozdiely medzi vekovými skupinami a ich prístupom k digitálnym hrozbám. Jedno je však isté – bez ohľadu na vek máme spoločné to, že by nás v kyberpriestore najviac zabolela finančná strata.

Tak začnime: Dotýka sa vás téma kybernetickej bezpečnosti?

Viac ako polovica respondentov (56,2 %) vníma kybernetickú bezpečnosť ako tému, ktorá sa ich dotýka. Na druhej strane takmer pätina ľudí túto problematiku ignoruje a ďalší ju nepovažujú za dôležitú.

Ak uvážime, že účastníkmi prieskumu boli tí, ktorí práve používali počítač či mobil a boli online, pravdou je, že kybernetická bezpečnosť sa dotýka úplne všetkých.

Najväčší záujem prejavili mladší respondenti vo veku od pätnásť do tridsaťštyri rokov, pričom viac než šesťdesiat percent uviedlo, že téma kybernetickej bezpečnosti sa ich týka. V strednej generácii tento záujem mierne klesá, ale u ľudí starších ako päťdesiatpäť rokov sa znovu zvyšuje (55,9 %). Až 81,3 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí vníma kybernetické hrozby ako dôležité, zatiaľ čo medzi menej vzdelanými je tento podiel podstatne nižší.

Najväčší strašiak? Finančné podvody a strata peňazí

Respondenti odpovedali na otázku, čo by ich najviac poškodilo a zranilo v kyberpriestore, čiže odpovede mapujú osobné obavy z dosahu kybernetických útokov.

Medzi najväčšie obavy Slovákov v kyberpriestore patrí predovšetkým strata finančných prostriedkov. Odcudzenie peňazí z účtu by považovalo za najväčší problém až sedemdesiatsedem percent respondentov. Tento strach je najvýraznejší u vysokoškolsky vzdelaných ľudí a starších respondentov, ktorí disponujú väčším množstvom majetku, úspor alebo investícií, a preto pre nich predstavuje zásadnú hrozbu. Strata prístupu k účtom a únik citlivých údajov
Ďalším významným rizikom je zneužitie prihlasovacích údajov do systémov, čo by vážne zasiahlo viac ako šesťdesiat percent opýtaných. Ženy a vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa tohto problému obávajú ešte viac. Strata prístupu k účtom môže mať finančné aj reputačné následky a neoprávnené prevzatie účtu môže viesť k jeho zneužitiu, vydieraniu alebo ďalším kybernetickým útokom.

Únik osobných údajov je znepokojujúcou otázkou najmä pre ľudí v produktívnom veku 35 – 54 rokov. Pre viac ako polovicu respondentov je práve strata citlivých údajov – ako sú informácie o majetku, zdravotnom stave či pracovnom postavení – najväčšou kybernetickou hrozbou. Táto generácia je najviac vystavená záväzkom, ako sú hypotéky či zodpovednosť voči zamestnávateľom, a preto je strata týchto údajov pre nich obzvlášť nebezpečná.

Mladí ľudia, naopak, vnímajú najväčšie riziko v poškodení svojej reputácie. Skoro polovica respondentov (47,3 %) vo veku od pätnásť do tridsaťštyri rokov sa obáva zverejnenia citlivých fotografií, zatiaľ čo štyridsať percent mladých vníma ako riziko nabúranie profilu na sociálnej sieti.

Citlivá komunikácia je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje pocit bezpečnosti v kyberpriestore. Najmä ženy a ľudia v produktívnom veku sa obávajú úniku e-mailov, správ alebo SMS konverzácií. Pre ženy môže strata súkromia znamenať zvýšené riziko obťažovania či vydierania, zatiaľ čo ľudia v produktívnom veku často spravujú citlivé firemné a osobné informácie, kde by únik spôsobil rozsiahle škody.

Podceňovanie kybernetických hrozieb: Nezmenený trend za posledných 5 rokov

Výsledky prieskumu spred piatich rokov a z januára 2025 sú až zarážajúco podobné. Trend ukazuje, že pocit ohrozenia v kyberpriestore je za ostatných päť rokov na rovnakej úrovni, dokonca ešte vyššie percento respondentov uviedlo, že sa ich téma kybernetickej bezpečnosti netýka, respektíve, že sa nikdy necítia ohrození.

Ľudia tak môžu začať podceňovať riziká, ktoré sú menej viditeľné. Na druhej strane tu vidieť prácu štátnych autorít, bánk a operátorov v kyberbezpečnostnej osvete.

*Zdroj: Výskum pre redakciu Živé.sk a agentúru Produkcia realizovala výskumná agentúra ResSOLUTION Group metódou online zberu dát v januári 2025. Zúčastnilo sa na ňom 507 internetových respondentov zo Slovenského národného panelu starších ako 15 rokov.

Tento článok vznikol počas Global Money Week 2025 v spolupráci s technologickým portálom žive.sk a agentúrou Produkcia s cieľom zvýšiť povedomie o kybernetických hrozbách a finančnej bezpečnosti.