Ako platia právnické osoby daň z príjmu: základ dane, výdavky a sadzby

Ako sa počíta daň z príjmu právnických osôb, ktoré výdavky ovplyvňujú jej výšku a aké sú sadzby? Prinášame prehľad daňovými povinnosťami firiem na Slovensku.

Základné pravidlá: Ako firmy platia daň z príjmu

Na Slovensku podnikatelia, ktorí majú firmu (napríklad s.r.o.), platia dane ako právnické osoby. Hlavnou daňou, ktorú platia, je daň z príjmu právnických osôb. Je to daň, ktorú firmy odvádzajú štátu zo svojho zisku.  Teda z toho, čo im zostane po odpočítaní všetkých výdavkov od príjmov. Táto daň je jedným zo zdrojov príjmu štátu a firmy ju musia platiť každý rok po podaní daňového priznania.

Firma musí viesť účtovníctvo a podať daňové priznanie raz ročne, najneskôr do konca marca za predchádzajúci rok (ak si nepožiada o odklad). Táto daň je jedným zo zdrojov príjmu štátu a platí sa na účet daňového úradu. Pri vyššom zisku firma musí platiť preddavky počas roka.

V praxi nejde však len o jednoduché porovnanie príjmov  a výdavkov  – daňový zákon presne určuje ako sa upravuje výsledok hospodárenia na základ dane. Úprava prebieha v niekoľkých krokoch. Po spočítaní príjmov a výdavkov a vypočítaní výsledku hospodárenia firmy (zisk/strata) sa ďalej prirátajú resp. odrátajú zákonom určené pripočítateľné a odpočítateľné položky.  Nasledujú ďalšie odpočty, ktorými štát umožňuje podnikateľom prekonať nepriaznivé hospodárske obdobia respektíve stimulovať rozvoja a modernizáciu.

Daňové sadzby pre právnické osoby

Výsledkom týchto úprav je základ dane, z ktorého sa následne vypočíta samotná daň prostredníctvom príslušnej daňovej sadzby. Od 1. januára 2025 platia v SR nasledujúce sadzby dane z príjmov právnických osôb:

Tieto sadzby sa vzťahujú na celý základ dane, nie na jeho časti – stačí prekročiť hranicu zdaniteľných príjmov a právnická osoba platí plná sadzba.

Daňové úľavy a preddavky

Výpočtom dane zo základu dane to však nekončí. Vybrané právnické osoby si môžu uplatniť úľavy na dani (napr. príjemcovia investičnej pomoci, prijímatelia stimulov alebo registrované sociálne podniky) a zohľadňujú sa aj preddavky na daň platené počas zdaňovacieho obdobia, ktoré závisia od výšky poslednej známej daňovej povinnosti. Až teraz dostávame výslednú daň na úhradu alebo preplatok na dani.

Prečo existuje komplikovaná úprava dane?

 Možno aj vám napadne myšlienka, prečo to štát tak komplikuje a prečo sa jednoducho nezaplatí daň len z dosiahnutého zisku teda z dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Má to viacero dôvodov a cieľom je hlavne:

• dosiahnuť , že každá právnická osoba platí daň z porovnateľne definovaného základu dane bez ohľadu na účtovnú politiku.
• chrániť štátny rozpočet pred neoprávneným znižovaním základu dane. Nie všetko, čo právnická osoba zaúčtuje ako výdavok, môže byť automaticky daňovo uznané.
• zabezpečiť, aby sa zdanil skutočný daňovo relevantný zisk právnickej osoby, nie len účtovný zisk.

Daňové výdavky: Ako firmy môžu znížiť svoju daň

V súvislosti s úpravami výsledku hospodárenia na základ dane zohrávajú kľúčovú úlohu tzv. daňové náklady. Sú to také náklady, ktoré si môže podnikateľ odpočítať od svojich výnosov pri výpočte dane. Zjednodušene povedané, čím viac daňových výdavkov podnikateľ preukáže, tým nižšiu daň zaplatí. Nie všetky náklady však daňový zákon uzná – niektoré musia byť z výpočtu vylúčené. Správne vyčíslené výdavky sú preto pre podnikateľov a ich platenie dane kľúčové.

Typy daňových výdavkov:

• daňovo uznateľné v plnej výške,
• daňovo uznateľné v limitovanej výške alebo limitované podmienkou úhrady ( limitovanie výšky daňových odpisov, cestovných náhradách alebo niektoré výdavky sú uznané až keď dôjde k ich zaplateniu).
• daňovo neuznateľné (napr. výdavky na reprezentáciu, na osobnú potrebu daňovníka, pokuty).

Podmienky daňového výdavku

Každý daňovo uznateľný výdavok musí súčasne spĺňať štyri základné podmienky:

• podmienka vecnosti – výdavky, ktoré súvisia len s predmetom podnikania,
• podmienka preukázateľnosti – výdavok musí byť fyzicky doložený, na nepodložené doklady sa v daňovom konaní neprihliada,
• podmienka zaevidovania – výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s príslušnými účtovnými predpismi alebo evidovaný v evidencii daňovníka,
• podmienka rozsahu – výdavok je možné daňovo uplatniť len do výšky ustanovenej priamo zákonom alebo iným právnym predpisom do výšky ustanovenej týmto právnym predpisom.

Uplatňovanie daňových výdavkov je úzko naviazané na samotný predmet podnikania. Pri uskutočnenej daňovej kontrole správca dane preveruje skutočnosti súvisiace so správnym určením základu dane, uplatnenie daňových výdavkov v správnej výške a v správnom rozsahu. Pri obhajobe v daňových sporoch je možnosť odvolať sa na predchádzajúce rozhodnutia súdov v daňových sporoch, a správca dane by v zhodných prípadoch nemal rozhodovať tak, aby vznikali neodôvodnené rozdiely.

Záujmy štátu verzus záujmy podnikateľov: Hľadanie rovnováhy

Zdaňovanie ekonomickej činnosti právnických osôb je možné posudzovať z dvoch uhlov pohľadu. Jednou je snaha štátu maximalizovať objem dane z príjmov právnických osôb plynúcich do verejných rozpočtov, druhou je snaha právnickej osoby – podnikateľa minimalizovať svoj základ dane formou maximálneho využitia legislatívnych možností. Platí princíp: čím lepšie si právnická osoba sleduje náklady, tým efektívnejšie môže optimalizovať svoju daňovú povinnosť.

Článok vznikol v spolupráci s Katedrou financií, NHF EUBA.