Rast cien je najrýchlejší za posledných 10 rokov a Európska centrálna banka (ECB) napriek tomu nesprísňuje menovú politiku, čo by sa premietlo do zvyšovania úrokových sadzieb. V susedných krajinách v regióne už pritom centrálne banky so zvyšovaním sadzieb začali, v snahe tlmiť infláciu. Je to dobré pre Slovensko? Máme sa postupne pripraviť na rast úrokových sadzieb na hypotékach? Rozprávali sme sa o tom s hlavným ekonómom NBS Michalom Horváthom.

V poslednom čase počúvame a čítame veľa o rastúcej inflácii. Čo je a čo nie je cieľom ECB v tejto oblasti menovej politiky?

Cieľ ECB je 2-percentná inflácia. Takýto rast cien oproti minulému roku však nechce dosiahnuť každý mesiac. Snaží sa ju dosiahnuť s výhľadom na niekoľko rokov dopredu. V týchto dňoch nás trápi vysoké tempo rastu cien, presahujúce cieľ ECB. Avšak v posledných rokoch mala ECB skôr opačný problém. Priemerná inflácia v eurozóne od globálnej finančnej krízy spred viac ako 10 rokov je iba niekde okolo 1,2 percenta. Platí teda, že by bola dnes cenová hladina v eurozóne citeľne vyššia, keby sa bol inflačný cieľ ECB po celé tie roky napĺňal. Graf 1 to zachytáva. A platí to aj na Slovensku. Vidno to aj na grafe 2, ktorý naznačuje mieru odklonu cenovej hladiny od úrovne želanej v minulosti (rozdiel medzi oranžovou a modrou čiarou v grafe 1 pre eurozónu aj Slovensko.

Znamená to, že v súčasnom období ECB schválne nekoná, aby cenová hladina dobehla zameškané?

Nie, cieľom ECB nie je dostať cenovú hladinu naspäť na nejakú predpísanú úroveň. Snahou ECB teda nie je teraz zrýchliť infláciu do tej miery, aby sa dve čiary v grafe 1 znovu spojili, alebo aby sa čiary v grafe 2 vrátili k nule. Fakt, že po roku 2013 cenová hladina rástla príliš pomaly alebo klesala, nás do budúcna netrápi.

A trápi ECB súčasný vývoj?

Áno, ale… Naším spoločným cieľom je dosiahnuť v eurozóne dvojpercentnú infláciu v najbližších dvoch-troch rokoch. Na nečakané výkyvy v inflácii, aké máme dnes, nie vždy dokáže centrálna banka včas a účinne reagovať. Účinky jej krokov by sa mohli prejaviť v čase, keď to už nie je aktuálne, ba dokonca by mohli ekonomike vážnejšie uškodiť.

Stále teda hľadíme dopredu a kladieme si otázku, kde odhadujeme infláciu o dva-tri roky. Napĺňanie cieľa by v grafe 1 znamenalo, žeby modrá a oranžová čiara boli do budúcna rovnobežné. Rozdiel medzi nimi zobrazený v grafe 2 by v budúcnosti mal byť na konci istý čas nemenný.  Problém je, že podľa posledných oficiálnych odhadov to tak nie je. Uvidíme, čo prinesú novšie prepočty v decembri.

Ako vnímajú centrálne banky súčasný cenový vývoj?

Pandemická kríza v roku 2020 spomalila rast cien a odklonila nás od dráhy znamenajúcej ich stabilný rast. Súčasný rýchlejší rast cien do istej miery znamená, že oživujúca sa ekonomika dobieha pomalšiu infláciu z minulosti v eurozóne aj na Slovensku. V grafe 2 som toto obdobie vyznačil šípkami.

Očakávame, že súčasné zrýchlenie tempa rastu cien je v rozhodujúcej miere len dočasné. Už to zaznelo veľakrát, ale oplatí sa to opakovať. V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala aj u nás, aj v eurozóne vrátiť k nižším úrovniam. Naše prepočty vychádzajú z vyhodnotenia dôvodov pre súčasný vývoj, ale aj z očakávaní na komoditných trhoch. Podobné očakávania inflácie majú aj obchodníci a analytici vo veľkých finančných inštitúciách. Inflácia v eurozóne má podľa posledných oficiálnych odhadov dokonca klesnúť pod cieľ ECB.

Ak ide len o dočasný  jav, majú mať zamestnávatelia a zamestnanci zo súčasného vývoja nejaké obavy?

Je možné, že inflácia v nasledujúcich rokoch a aj dlhodobejšie bude napokon mierne vyššia. Súčasné zrýchlenie inflácie môže, pochopiteľne, vyvolať aj vyššie mzdové požiadavky, a to v nezvyčajnej miere. Nedostatok uchádzačov o prácu so správnym zameraním na miestnom či svetovom trhu práce môže taktiež vytvoriť nákladové tlaky na ceny. Prechod k zelenšej ekonomike bude mať tiež svoje náklady, ktoré sa budú prejavovať iba postupne.

Zotrvanie na úrovniach okolo inflačného cieľa alebo dokonca nad ním, však nie je najpravdepodobnejší scenár na ďalšie dva-tri roky, nehovoriac o nejakej závratne vysokej inflácii. Súkromný sektor v eurozóne má naďalej svoje slabé miesta a ekonomika ostáva zraniteľná.

A čo naši bezprostrední susedia, ktorí v eurozóne nie sú? Sú, čo sa týka inflácie, v inej pozícii?

Centrálne banky v okolitých krajinách vnímajú vývoj a riziká inflácie odlišne. V Česku a Maďarsku bola inflácia už pred krízou, ale aj počas nej, vyššia ako na Slovensku a v eurozóne. V  súčasnosti sa tam inflácia zrýchľuje z už pomerne vysokých hodnôt.

Príbeh ich inflácie je popri globálnom nedostatku surovín a súčiastok aj o podstatne akútnejších obavách, že sa vyššia inflácia zažerie do očakávaní, miezd a zmluvných vzťahov v celej ekonomike. My v eurozóne máme v tomto smere po rokoch príliš nízkej inflácie skôr opačný problém.

Čo bude a čo nebude ECB robiť? Bude upravovať úrokové sadzby?

ECB nepohne sadzbami, pokiaľ nebude vnímať trvalejšie cenové tlaky. V priebehu leta sme jasnejšie povedali, za akých okolností budeme zvyšovať sadzby. Inflácia je v najbližšom období nad cieľom ECB, čím možno považovať jednu podmienku za splnenú. Podľa dnešných informácií však neplatí, že by tam mala zotrvať v najbližších rokoch, čo je ďalšia z podmienok zvyšovania sadzieb. Ceny energií a potravín dnes rýchlo rastú, ale budúci rok sa majú výrazne spomaliť. Ak odhliadneme od nich, (očakávaný) rast cien zvyšku tovarov a služieb je v eurozóne je miernejší. To je ďalší ukazovateľ, ktorý pri rozhodovaní o úrokových sadzbách pozorne sledujeme s výhľadom na ďalšie roky.

Rastúcej inflácie sa zatiaľ obávať nemusíme. Máme nejakú historickú skúsenosť, o ktorú by sme sa mohli pri rozhodovaní ECB oprieť?

Podobnú situáciu sme už v eurozóne zažili a spomienka na ňu je pre mnohých v centrálnych bankách veľmi živá. V roku 2011 ceny energií vyhnali infláciu nad vtedajší cieľ ECB (graf 3) a úrokové sadzby išli hore. Menová politika sa svojou plnou váhou pridala k iným vplyvom, ktoré vtedajšie pokrízové oživenie ekonomiky tlmili. Začalo sa obdobie nízkej inflácie, obdobie dlhého odklonu od kedysi želaného trendu – v eurozóne ako celku, ale aj u nás (pozri grafy 1 a 2). Jednoduché zvrátenie zvyšovania úrokových sadzieb následne už nestačilo na záchranu situácie.

Čo ak by sa predsa len inflácia vymkla spod kontroly? Môže ECB zasiahnuť?

Podmienky, ktoré sme s v eurozóne stanovili na zvyšovanie sadzieb, automaticky znamenajú aj brzdu v prípade nečakane rýchleho rastu cien v ďalších rokoch. Jednoducho, ak by napokon inflácia v eurozóne nezačala klesať podľa očakávaní v budúcom roku a menili by sa očakávania ďalšieho vývoja, písomne dané záväzky potvrdené v priebehu leta by guvernérov nútili rýchlo prehodnocovať situáciu. Sprísňovať nastavenie menovej politiky sa v dnešnej situácii dá podstatne ľahšie a účinnejšie, ako ho ďalej uvoľňovať.

Vráťme sa na Slovensko. Majú sa slovenské domácnosti obávať budúceho vývoja?

Súčasné nastavenie menovej politiky pre eurozónu vyhovuje aj slovenskej ekonomike. Problémy s dodávkami súčiastok pre náš priemysel nemajú jasný koniec. Pandemický vývoj naďalej zatieňuje vývoj pre veľkú časť domácej ekonomiky. Máme záujem, aby boli odbytištia pre slovenské firmy v dobrom stave. Bolo by tiež odvážne práve v tejto fáze sťažiť prístup k financovaniu pre slovenské firmy. Vývoj v nasledujúcich rokoch vidíme pre Slovensko priaznivo a jedinou z podmienok je nerobiť na úrovni eurozóny unáhlené kroky. Sadzby teda v blízkej budúcnosti zrejme u nás hore nepôjdu.

Titulná foto: Archív NBS