Mestá a odpad: Ako je na tom to vaše?
Mestá a obce hrajú v cirkulárnej ekonomike kľúčovú úlohu a je vo veľkej miere v ich rukách, ako sa nám v odpadovom hospodárstve darí.
Na Slovensku produkujeme podstatne menej odpadu, ako je priemer EÚ, na druhej strane však patríme medzi krajiny s najnižšou mierou triedenia a recyklácie.
Mestá a odpad
Nezisková organizácia Inštitút cirkulárnej ekonomiky vytvorila v roku 2020 dokument, v ktorom zmapovala stav odpadov v ôsmich najväčších mestách Slovenska. V týchto mestách vznikla v minulom roku takmer štvrtina z celkového množstva komunálnych odpadov vyprodukovaných na Slovensku.
Napriek tomu, že v rebríčku recyklovania skončili Bratislava a Košice na spodných priečkach, tieto dve mestá sú jediné, ktoré investovali do zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov a vďaka tomu len malý podiel komunálneho odpadu končí na skládke. Ostatné veľké mestá síce recyklujú viac, no nerecyklovaný zmesový odpad skládkujú. To znamená, že v týchto mestách je veľký potenciál na využívanie premeny odpadu na tuhé alternatívne palivo, tzv. TAP, a tým využitie v cementárni ako náhrada spaľovania fosílnych palív.
Ciele v recyklovaní určuje Európska únia
Ako členská krajina EÚ sme sa zaviazali, že splníme spoločné ciele v oblasti triedenia a recyklácie odpadov:
- do roku 2020 budeme triediť a recyklovať 50 % odpadov,
- do roku 2035 budeme triediť a recyklovať 65 % odpadov
- v roku 2035 bude na skládkach končiť iba 10 % odpadov
Prvý bod sa nám naplniť nepodarilo a v skutočnosti sme za minulý rok recyklovali len 39 % odpadov. Až polovica odpadu stále končí na skládkach a len necelých 10 % je energeticky zhodnotených.
Ako dosiahnuť, aby sa niečo zmenilo?
Nástrojov na dosiahnutie stanovených cieľov je viacero. Jedným z nich napríklad zvýšenie poplatkov za skládkovanie, ktoré patria k najnižším v EÚ. Týmto krokom pravdepodobne porastie aj cena výrobkov, z ktorých vzniká odpad.
Zvýšenie miery recyklácie bude narastať aj vďaka zavedeniu plánovaných opatrení, ako sú zber kuchynského bioodpadu, triedený zber od dverí k dverám v rodinných domoch, zálohovanie jednorazových nápojových obalov a úprava odpadu pred skládkovaním.
Pomôcť však nemusia len obce a mestá, ale aj každý z nás. Vedeli ste napríklad, že ročne vyprodukujeme až 100 kilogramov kuchynského bioodpadu na osobu a väčšina z neho končí na skládkach?
Tento článok vznikol v spolupráci s neziskovou organizáciou INCIEN – Inštitút cirkulárnej ekonomiky.