Na Slovensku sme pri úrokových sadzbách v uplynulých rokoch poznali len pokles. A to oveľa výraznejší ako v zahraničí. Postupom času nám nízke sadzby hypoték mohli závidieť domácnosti  takmer z celej EÚ. Na dobré – a lacné – sa ľahko privyká. Dnes je to však už len minulosť a úrokové sadzby začali rásť.

Prečo úrokové sadzby rastú?

Úrokové sadzby majú v ekonomike dôležitú úlohu. Keď sú nízke, podporujú ekonomický rast a vytváranie pracovných miest. Naopak,  vyššie úrokové sadzby pomáhajú bojovať proti inflácii. Pre nás všetkých je lepšie, aby bola inflácia pod kontrolou a aby ekonomika bola stabilná.

Úrokové sadzby hypoték sa odvíjajú od základnej úrokovej sadzby,  o ktorej rozhoduje Európska centrálna banka v spolupráci s ostatnými centrálnymi bankami v eurozóne vrátane Národnej banky Slovenska. Svoju úlohu však zohrávajú aj iné okolnosti. Ak vzrastú obavy z budúceho vývoja alebo sa očakáva ďalšie zvyšovanie základnej úrokovej sadzby, úrokové sadzby hypoték spravidla vzrastú. Naopak, keď sa neistota v ekonomike upokojí, úvery budú môcť byť opäť lacnejšie.

Fixácia úrokovej sadzby alebo „úroková stávka“

Nikto nevie predpovedať budúcnosť. Môžeme si len „staviť“, či úrokové sadzby budú ďalej stúpať alebo nie. Kto sa bojí ďalšieho rastu úrokových sadzieb, staví na dlhšiu fixáciu, aby splátka zostala čo najdlhšie rovnaká.

Naopak, kto očakáva pokles úrokov, staví na kratšiu fixáciu. Môže mať šťastie a o rok či dva už môže získať lepšiu úrokovú sadzbu. Ale má aj väčšie riziko, že na tom prerobí a pri najbližšej refixácii dostane úrokovú sadzbu ešte oveľa vyššiu.

Lenže pozor! Staviť sa dá len toľko, koľko môžeme stratiť! Ak už dnes máme vysoké splátky, nie je priestor pokúšať šťastie. V takom prípade môže byť lepšie staviť „na istotu“,  čiže na dlhú fixáciu. Navyše, ak by sa neskôr objavila výhodnejšia ponuka, aj pri dlhšej fixácii máme možnosť za istý poplatok úver predčasne refinancovať s touto nižšou sadzbou.

Tí, ktorí chcú „staviť“ na kratšiu fixáciu, by si mali byť istí, že dokážu uniesť aj prehru vo forme vyšších splátok. Koniec koncov, „v stávke“ je predsa strecha nad hlavou.

Na ťažké časy sa dá pripraviť

Ak už dopredu tušíme, že s vyššími splátkami budeme mať problém, treba využiť čas a pripraviť sa. V prvom rade sa treba vyhnúť ďalšiemu navyšovaniu dlhov. Zvlášť, pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery na kúpu vecí, bez ktorých sa dočasne vieme zaobísť.

Nezabudnite

Na splátky a úvery by ste mali dávať najviac 30 % svojho príjmu.

V druhom rade si potrebujeme vytvoriť rezervy. Tie môžu mať rôzne podoby. Bežnou rezervou sú peniaze uložené na účte alebo v nejakom type investícií. Rezervu na splátku hypotéky môžeme vytvoriť aj v príjme – ak dokážeme každý mesiac niečo usporiť. Napríklad, kto sa rozhodol pre kratšiu fixáciu s nižšou splátkou, mal by si ušetrené peniaze odložiť na horšie časy. A užitočná môže byť aj rezerva v podobe kratšej splatnosti úveru – keď bude najhoršie, môžeme si úver o niekoľko rokov predĺžiť, a tak znížiť splátku.

V každom prípade je dobré sledovať svoje výdavky, najmä pri zvýšenej inflácii. V prípade potreby ich treba včas upraviť, aby sme predišli finančným ťažkostiam.

Čo urobila NBS, aby nám pomohla lepšie zvládnuť rast úrokov?

NBS sa na ťažké časy začala pripravovať už vtedy, keď všetko vyzeralo dobre. V posledných rokoch preto upravila pravidlá na poskytovanie úverov. Mnohé boli síce menej populárne, ale pritom potrebné. A v súčasnosti sa ukazuje, že aj veľmi užitočné.

Jedným z nich je „úrokový test“. To znamená, že ak žiadame o hypotéku, banka najprv skontroluje,  či by sme ju dokázali splácať aj pri úrokovej sadzbe vyššej o 2 %. Už  pri poskytnutí úveru teda vieme, že vyššie úrokové sadzby by sme mali zvládnuť.

Navyše NBS vyžaduje, aby nám z príjmu zostalo aspoň 40 %, a to aj po zaplatení všetkých splátok a základných životných nákladov. Týchto 40 % nám v budúcnosti pomôže prekonať rozličné ťažkosti, od nečakaných výdavkov až po nárast úrokových sadzieb.

Titulná foto: Shutterstock