Každý z nás nejakým spôsobom vníma čas. Pre niekoho je ho málo, iný má zas času veľa. Niekto radšej spomína na staré dobré časy a druhý všetok svoj čas trávi plánovaním budúcnosti. Všetci sa však časom riadime a to ovplyvňuje aj naše správanie. Fenomén vnímania času a to, ako súvisí s naším správaním, sa rozhodli preskúmať psychológovia Zimbardo a Boyd vo svojej knihe The Time Paradox. Vytvorili časový koncept, spektrum, v ktorom človek žije a podľa ktorého sa riadi. Každý z nás sa však na jednotlivé časové sféry orientuje inou intenzitou. Tento koncept nazvali časovým paradoxom.

Časový paradox v troch bodoch

Podľa autorov konceptu nejde len o jeden paradox, ale dokonca o 3 vzájomne sa dopĺňajúce paradoxy:

 

1. Čas je jedným z najsilnejších aspektov vplývajúcich na naše myšlienky, pocity a činy, no napriek tomu si vôbec nemusíme uvedomovať silu jeho vplyvu.

 

2. Každý špecifický postoj nazerania na plynutie času je spojený s radom výhod, ale paradoxne prináša ešte viac nevýhod.

 

3. Individuálne postoje k plynutiu času sa učíme na základe osobných skúseností, no spoločenské, teda kolektívne postoje k času sú často ovplyvnené osudmi národov.

Autori nerozdelili časovú orientáciu len na minulosť, prítomnosť a budúcnosť, ale každý čas rozdelili ešte na dve špecifické orientácie. Existuje teda šesť časových perspektív, šesť základných spôsobov, ako jednotlivci nahliadajú na plynutie času.

Minulostná orientácia môže byť buď pozitívna, alebo negatívna. Prítomnostná orientácia fatalistická alebo hedonistická. Budúcnosť zas rozdelili na transcendentnú orientáciu alebo orientáciu zameranú na dosiahnutie pozemského cieľa.

Každá z týchto orientácií sa vyznačuje špecifickým spôsobom správania a je zastúpená u jednotlivca v rôznej miere. Napríklad ľudia so silnou pozitívnou orientáciou na minulosť si často pripomínajú staré zážitky, organizujú oslavy, ktoré im pripomínajú významné životné udalosti a podobne. Naopak, tí so silnou negatívnou orientáciou sa sústreďujú na svoje neúspechy či premárnené príležitosti. Všetky negatívne zážitky sa im potom premietajú do prítomných rozhodnutí a často ich ovplyvňujú.

Pre silne prítomne orientovaných hedonistov je charakteristické vyhľadávanie udalostí, ktoré im prinášajú potešenie, vzrušenie, sú ovládaní aktuálnou potrebou tela. Takto orientovaní jednotlivci sa budú vyhýbať všetkému, čo im prináša námahu, bolesť a utrpenie.

Naopak tí, čo sú orientovaní na budúcnosť, žijú vo svojej mysli, predstavujú si seba o päť či desať rokov, rôzne scenáre, odmeny a úspechy a tomu podriaďujú svoje aktuálne rozhodnutia.

V praxi to môžeme vidieť už v škole. Jedno dieťa namiesto námahy z učenia ide pozerať televízor a druhé, keďže vie, že potrebuje dostať dobré známky, sa premôže a ide sa učiť. Tieto naučené spôsoby sa potom prenášajú aj do neskoršieho správania pri budovaní kariéry či nastavovaní finančných plánov. Dokázané to bolo v známom Marshmallowom experimente.

Čo je Marshmallow experiment

V experimente dali dieťaťu na výber zjesť 1 cukrík marshmallow alebo počkať zopár minút a dostať cukríky dva. Niektoré deti neodolali pokušeniu a zjedli svoju odmenu hneď. Iné dokázali odolať pokušeniu a dostali navyše cukrík. Tento experiment bol zaujímavý v tom, že neskôr skúmali tieto deti aj ako dospelých.

Deti, čo vydržali čakať a dostať neskôr odmenu, mali väčšiu šancu byť úspešní v kariére ako tie deti, ktoré hneď zjedli cukrík. Podľa Zimbardovej časovej teórie úspešné deti boli viac orientované na budúcnosť, čo im prinieslo úspech aj v dospelosti.

Ako ste na tom vy?

Ste viac orientovaní na prítomnosť alebo na minulosť? Spomínate viac na dobré časy alebo sa trápite tým, či vaše minulé rozhodnutia boli správne? Ak vám nerobí problém angličtina, môžete si urobiť zimbardov test, aby ste zistili, ako ste na tom podľa teórie časového paradoxu.

Orientácia na budúcnosť vám môže pomôcť k úspechu

Z experimentu a časovej teórie vyplýva, že k úspešnejšiemu pracovnému aj finančnému životu je kľúčová orientácia na budúcnosť. Ľudia zameraní na budúcnosť dokážu obetovať pohodlie a komfort v prítomnosti, aby sa mali lepšie v budúcnosti. Vo finančnom svete to môžeme vidieť napríklad pri šetrení. Ak dostane výplatu človek so silnou orientáciou na prítomnosť, bude mať tendenciu si ju užiť. Naopak človek so silnou orientáciou na budúcnosť má tendenciu odložiť si časť výplaty a prípadne dosiahnuť vyšší zisk. Pre tento typ je jednoduchšie si predstaviť budúcnosť a finančné výdavky spojené s ňou. Preto je pravdepodobnejšie, že si dokáže nasporiť na drahšie ciele alebo si vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu.

Finančná rezerva

Ľudia orientovaní na budúcnosť vidia vo vytváraní rezervy väčší zmysel. Rezerva by mala slúžiť na neočakávané výdavky, ktoré neviete pokryť z výplaty alebo pre prípad, že o prácu prídete. Na tieto „čo ak?“ situácie však v prítomnosti, keď všetko funguje ľudia zvyčajne nemyslia. Pritom stačí začať v malom a postupne sa dostať na požadovanú sumu. V ideálnom prípade by ste mali mať k dispozícii rezervu vo výške aspoň 3- až 6-mesačných výdavkov. V praxi však často stačí pár stoviek, aby ste dokázali preklenúť ťažšie obdobie. Práve orientácia na budúcnosť a s ňou spojená schopnosť obetovať prítomnosť vám môže pomôcť začať s jej vytváraním.

Praktické tipy pre silnejšiu orientáciu na budúcnosť

  • stanovte si 5 dosiahnuteľných cieľov, ktoré chcete dosiahnuť dnes, zajtra a do mesiaca

  • pravidelne tento zoznam kontrolujte

  • noste hodinky, aj keď nefungujú

  • trénujte zdržanlivosť (Dajte si pred seba čokoládu, alebo niečo, na čo máte chuť a povedzte si, že je to až na neskôr. Stanovte si čas, kedy si dobrotu môžete dopriať a dodržte to.)

  • urobte si zoznam úloh (Ohodnoťte ich od najviac po najmenej dôležité. Pri naplnení úlohy si urobte značku, že ste úlohu splnili a odmeňte sa za ňu. Zároveň pozorujte, čo vás odrádza od splnenia zvyšných úloh.)

  • stanovujte si dlhodobejšie ciele miesto krátkodobých a priraďte im odmenu

  • vyhýbajte sa alkoholu

  • prečítajte si sci-fi

  • pravidelné návštevy lekára si plánujte a značte do kalendára

Zdroj foto: Shutterstock