Peniaze, ktoré máme na účtoch, v peňaženkách, vo firmách či v štátnej kase, vyrába centrálna banka prostredníctvom tzv. menovej politiky. Ide o fyzické peniaze, ale aj o tie, ktoré nie sú reálne vytlačené, no kolujú v systéme elektronicky. Rozhodovanie o postupoch menovej politiky je mimoriadne zodpovedné. Nie je jedno, koľko peňazí centrálna banka vyrobí a koľko ich je aktuálne v obehu.

Predstavte si ekonomiku ako záhradu. Aby mohla prekvitať, potrebuje starostlivosť a závlahu. To, koľko vody záhrada potrebuje, závisí od aktuálnej vlhkosti a od predpovede počasia, pod ktorými si v ekonomike môžete predstaviť infláciu a inflačný výhľad.

Ak ekonomiku považujeme za záhradu, Európska centrálna banka – výrobca eur –  by sa dala zobraziť ako bezodná studňa, z ktorej sa nalievajú do ekonomiky – záhrady – peniaze. Množstvo závlahy sa prispôsobuje požadovanej úrode, pod ktorou si môžete predstaviť HDP, hrubý domáci produkt krajín. A kto dozerá na to, koľko vody zo studne do záhrady naleje? Je dôležité, aby sa prúd peňazí zo studne reguloval prostredníctvom vodovodného kohútika, ktorý v našom prípade držia v rukách spoločným rozhodnutím guvernéri všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému. Na základe zhodnotenia počasia v ekonomike ako celku guvernéri rozhodujú, koľko nových peňazí je potrebné vyrobiť, aby sme mali závlahy akurát. Samozrejme, môže dôjsť aj k situácii, že je príliš mokro a časť peňazí  musíme odčerpať naspäť do studne.

Ovládanie vodovodného kohútika – teda či pôjde prúd rýchlo alebo pomaly, sa robí prostredníctvom kľúčových úrokových sadzieb. Tie určujú cenu peňazí, resp. cenu závlahy. Ak je potrebný zo studne silný prúd, Rada guvernérov ECB zníži kľúčové úrokové sadzby, čím uvoľní pomyselný kohútik a do záhrady môže ísť za danú cenu potrebné množstvo závlahy. Ak je potrebné prúd spomaliť, rada kohútik pritiahne, teda zvýši kľúčové úrokové sadzby.

Rozhodnutie o množstve peňazí – alias závlahe – je robené guvernérmi na pôde ECB. Následne však konkrétny proces čerpania peňazí zo studne zabezpečujú národné centrálne banky, a to prostredníctvom menovo politických nástrojov. A aby sa peniaze dostali od centrálnej banky až k  ľuďom a firmám, sú využívané ako sprostredkovatelia obchodné banky.

Pri studni si predstavme ešte ďalšie nástroje, napríklad vedro a hadicu, ktoré už používa konkrétna národná centrálna banka Eurosystému, napríklad Národná banka Slovenska. Tá dostane z ECB pokyn – rozhodnutie, koľko litrov má nabrať do vedra a koľko litrov má pustiť cez hadicu. Vedrom sa v menovo politickom slovníku volajú tendrové operácie a hadicou sú nákupy cenných papierov. Každá národná centrálna banka tak prostredníctvom svojho vedra a hadice naleje do každej obchodnej banky toľko, koľko je potrebné.

Zhrňme si teda závlahový systém Eurosystému na konkrétnej situácii, a to na pandémii. Pandémia vyvolala v ekonomike mimoriadne sucho, ľudia a firmy sa rýchlo potrebovali dostať k peniazom. ECB preto rozhodnutím Rady guvernérov otvorila prístup do studne cez vodovodný kohútik takmer naplno a prostredníctvom vedier a hadíc národných centrálnych bánk naliala do ekonomík krajín eurozóny potrebné peniaze. Tie tu však môžu v takomto množstve zotrvať len určitý čas, a to taký, kým nezačne toto prílišné zavlažovanie škodiť. Ak Rada guvernérov zistí, že situácia sa vyvíja do takéhoto škodiaceho cyklu, rozhodne o spätnom prúde, pri ktorom okrem zvýšenia kľúčových sadzieb použije aj čerpadlo na odoberanie časti peňazí.

Na základe inflačného vývoja a jeho výhľadu – teda nášho počasia a meteorologickej predpovede – je potrebná buď expanzívna menová politika (veľká závlaha) – keď je inflácia príliš nízko, alebo reštriktívna menová politika (slabá závlaha alebo až odčerpávanie) – keď inflácia rastie nad vhodnú úroveň. A práve v časoch slabej závlahy sa aktuálne nachádza aj naša záhrada. Predpoveď počasia je však pomerne priaznivá, a tak sa nemusíme obávať dlhého obdobia sucha.

Titulná foto: Pixabay