Varovania

Podvody vo svete kryptoaktív

Ako sa nestať obeťou podvodu?

Podvody vo svete kryptoaktív

 

Väčšina investorov si uvedomuje, že cena kryptoaktív môže výrazne klesnúť. Málokto však počíta s tým, že svoju investíciu môže stratiť aj pre podvod. Pred podvodmi je pritom možné sa aktívne chrániť. Treba však vedieť, čo robiť a čomu sa radšej vyhnúť.

Typy podvodov vo svete kryptoaktív

Trh s kryptoaktívami je v súčasnosti z veľkej časti neregulovaný. Spotrebitelia kryptoaktívam často nerozumejú. V médiách sa objavujú príbehy o rýchlom zbohatnutí vďaka kryptoaktívam. Všetky tieto faktory vytvárajú ideálne podmienky pre podvodníkov, ktorí zneužívajú ľudskú naivitu a dôverčivosť. Podľa spoločnosti Chainalysis prišli v roku 2021 investori v dôsledku podvodov súvisiacimi s kryptoaktívami  približne o 7,8 mld. $. Vzhľadom na to, že nie všetky podvody sú dostatočne zaznamenané, sa dá predpokladať, že skutočná suma bude ešte výrazne vyššia.

Podvody vo svete kryptoaktív sú nesmierne rôznorodé a neustále sa vyvíjajú. Poďme sa pozrieť na najbežnejšie z nich, ktoré je možné zaradiť do troch základných kategórií.

Najbežnejšie podvody vo svete kryptoaktív:
a) podvodní poskytovatelia služieb
b) podvodné kryptoaktíva
c) phishing

Podvodní poskytovatelia služieb

Kým pri tradičných finančných inštitúciách, ako sú napr. banky či poisťovne, dokážu spotrebitelia spravidla rozoznať štandardné subjekty od podvodníkov, pri kryptoaktívach to tak nie je. V regulovaných sektoroch finančného trhu môžu na Slovensku pôsobiť iba subjekty, ktoré majú potrebné povolenie od Národnej banky Slovenska alebo iného európskeho orgánu dohľadu. V prípade kryptoaktív môže tieto služby poskytovať na slovenskom trhu prakticky hocikto a spravidla jedinou podmienkou je získanie viazanej živnosti. Poskytovateľov služieb kryptoaktív sú preto na Slovensku oficiálne stovky, neoficiálne tisíce. Väčšina z nich vznikla len počas posledných rokov a ich mená bežnému klientovi nič nehovoria. Vedieť sa zorientovať medzi rôznymi poskytovateľmi služieb je preto náročné a to využívajú podvodníci.

Falošní poskytovatelia

Najpriamočiarejším podvodom sú falošní poskytovatelia služieb kryptoaktív. Tieto subjekty od klientov prujmú peniaze, prípadne kryptoaktíva, a klientom nedajú vôbec nič. Práve preto neustále menia názvy a zakladajú nové webstránky. Na nalákanie klientov často zneužívajú mená známych osobností a sľubujú rýchle a bezrizikové zhodnotenie investície.

Giveaways

Ďalším, často využívaným podvodom, sú tzv. giveaways, v rámci ktorých je sľubované, že ak klient pošle svoje kryptoaktíva na určenú kryptoadresu, dostane obratom naspäť niekoľkonásobok vloženej investície. Tieto podvodné ponuky sú veľmi rozšírené v sociálnych médiách, ako je Twitter, YouTube či Instagram.

Pyramídové schémy

Sofistikovanejším podvodom sú tzv. pyramídové, resp. Ponziho schémy. Potenciálnym klientom sľubujú, že pokiaľ prostredníctvom nich budú investovať do kryptoaktív, tak dosiahnu vysoké zhodnotenie, a to len s minimálnym, alebo dokonca so žiadnym rizikom. Mnohé podvodné platformy sľubujú investorom garancie.  Investorov, ktorí si chcú vybrať svoje prostriedky, však vyplácajú z príspevkov od nových investorov a aj to iba dočasne. Často nechcú investorom vyplatiť ich prostriedky, pokiaľ klient neurobí ďalšiu investíciu. Týmto spôsobom získavajú podvodníci ďalšie peniaze aj od tých klientov, ktorí už nemajú záujem ďalej investovať a chcú sa len dostať k svojim prostriedkom. Takéto podvodné schémy môže fungovať aj celé roky, a to až do momentu, keď si väčšia časť investorov nerozhodne vybrať svoju investíciu. V tom čase sa ukáže, že sľubovaný výnos bol nereálny a investori nedostanú naspäť ani len vložené prostriedky. Aj štandardní poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu propagovať potenciálne vysoký výnos, ale zároveň investorov upozornia, že zhodnotenie nie je garantované a ide o investíciu, s ktorou sa spája vysoké riziko finančnej straty.

Podvodné kryptoaktíva

V súčasnosti existujú tisíce kryptoaktív a každý deň vznikajú ďalšie a ďalšie. Veľká časť z nich v najbližších rokoch príde o celú hodnotu a po čase sa stanú bezcennými. To, že niektoré kryptoaktívum klesne na nulu, však ešte automaticky neznamená, že išlo o podvod. Za mnohými zlyhanými kryptoaktívami boli reálne plány, ktoré však na trhu neuspeli. Iné kryptoaktíva boli od začiatku podvodom, ktorých cieľom bolo iba okradnúť investorov. Množstvo podvodov sa spája s rokmi 2017/18, keď vzniklo veľa projektov, ktoré prostredníctvom tzv. ICOs vyzbierali od investorov milióny výmenou za novovznikajúce kryptoaktíva. Po vyzbieraní prostriedkov sa po nich zľahla zem a investorom zostali iba bezcenné kryptoaktíva.

Pump and dump schémy

Ďalším populárnym spôsobom, ako pripraviť investorov o financie, sú tzv. pump and dump schémy. Tento spôsob manipulácie trhu sa netýka iba kryptoaktív, ale objavuje sa aj pri finančných nástrojoch. Vysoká volatilita (veľká zmena ceny) spolu s neregulovaným trhom však vytvárajú ideálne podmienky na „pump and dump“ schémy práve vo svete kryptoaktív. Na tento účel sa môžu využiť aj legitímne kryptoaktíva, ktoré samy osebe nie sú podvodné. Typická „pump and dump schéma“ funguje nasledujúco. Podvodník lacno nakúpi nejaké kryptoaktívum, o ktorom následne začne šíriť klamlivé pozitívne informácie na sociálnych sieťach. Cena kryptoaktíva následne začne rýchlo rásť, čo motivuje ďalších investorov na nákup. Veľká časť bežných investorov sa o danom kryptoaktíve často dopočuje až potom, čo cena výrazne vzrástla, a preto ho nakúpia na cenovom vrchole. V tom čase však už podvodník predáva svoje lacno nakúpené kryptoaktíva. Po čase sa ukáže, že tvrdenia, ktoré viedli k zvýšeniu ceny, boli nepravdivé a cena kryptoaktíva výrazne klesne. Podvodník dosiahne vysoký zisk a väčšina investorov zaznamená veľkú stratu.

Phishing

Ďalšia podvodná praktika, ktorá sa však netýka len sveta kryptoaktív, je tzv. phishing. Cieľom je dostať sa k prihlasovacím údajom a privátnym kľúčom, ktoré útočníkovi umožnia ukradnúť kryptoaktíva.

Podvodníci na tento účel využívajú webstránky či aplikácie, ktoré vyzerajú ako oficiálny web či aplikácia poskytovateľa služieb kryptoaktív, u ktorého majú účet. Obeť tak útočníkovi sama vyzradí všetky údaje, ktoré potrebuje na ukradnutie jej kryptoaktív. Obete často dostanú link na falošnú webstránku v emaile alebo ho nájdu medzi prvými výsledkami na vyhľadávači. Podvodníci však využívajú aj sofistikovanejšie metódy. Jednou z nich sú tzv. falošné „airdropy“. Klasické „airdropy“ fungujú tak, že užívatelia dostanú novovzniknuté kryptoaktíva zadarmo do svojej peňaženky. Cieľom je spopularizovať dané kryptoaktívum a dostať ho k širokej skupine užívateľov. Aj pri podvodných airdropoch dostanú užívatelia kryptoaktíva zadarmo do svojej peňaženky. Okrem toho dostanú aj link na stránku, kde môžu tento svoj airdrop predať, avšak na tento účel musia prepojiť svoju kryptopeňaženku. V momente, keď to urobia, ukradne podvodník všetky kryptoaktíva, ktoré boli v peňaženke uložené.

Obeťou phishingu sa stávajú aj užívatelia, ktorí nedržia kryptoaktíva u poskytovateľa služieb kryptoaktív a sami disponujú privátnym kľúčom. Stačí, že po výzve od falošného prevádzkovateľa kryptopeňaženky vyzradia svoj privátny kľuč alebo „recovery seed phrase“ a podvodník ich obratom pripraví o všetky kryptoaktíva.

Ako sa brániť proti podvodom?

Podvodníci sú inovatívni a neustále prichádzajú s novými spôsobmi, ako investorov okradnúť. Práve preto je potrebné vedieť, na čo si dať pozor a ako sa správať, aby ste sa nestali obeťou podvodu.

  • Dôsledne si preverte poskytovateľa služieb kryptoaktív

    Potenciálny investor by si mal zistiť, aké má daná spoločnosť referencie a akí ľudia za ňou stoja. Pokiaľ sú k dispozícii len minimálne alebo žiadne referencie, ide o varovné znamenie. K ďalším podozrivým znakom patrí garancia vysokého zhodnotenia investície. Varovným signálom je aj to, ak sú na webe len všeobecné frázy ako  „zarábajte online“ či „pasívny príjem“ bez vysvetlenia, akým spôsobom dôjde k zhodnoteniu investície. Podozrivé sú aj multi level marketing (MLM) schémy, ktoré užívateľov výrazne motivujú na to, aby pre poskytovateľa služieb kryptoaktív získavali ďalších klientov.

  • Pri výbere samotného kryptoaktíva buďte opatrní

    Opäť je vhodné si zistiť, aké sú na neho referencie a akí ľudia za ním stoja. Potenciálny investor by mal mať zodpovedanú aj otázku, prečo by malo dané kryptoaktívum v  budúcnosti stúpať na hodnote. Vo všeobecnosti platí, že riziko straty je väčšie pri málo známych novovzniknutých kryptoaktívach s nízkou trhovou kapitalizáciu. Pri týchto kryptoaktívach existuje aj väčšie riziko manipulácie trhu. Podozrivým znakom je aj to, ak je možné kryptoaktívum kúpiť a zamieňať výlučne u vydavateľa tohto kryptoaktíva.

    Žiadne z týchto varovných znamení samo osebe nedokazuje, že poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo kryptoaktívum sú podvodom, ale spotrebiteľ by mal následne dôsledne prehodnotiť, či sa chce vystaviť takémuto riziku. Ako pomôcku pri posudzovaní rizikovosti možno využiť napr. Scamafor od Blockchain Slovakia. Potenciálny investor na webe zadá, aké rizikové faktory investícia spĺňa a Scamafor mu farebne naznačí, o aké riziko ide.

  • Na bezpečnosť myslite aj po nákupe kryptoaktív

    Nie je bezpečné zdieľať svoje prihlasovacie údaje, privátny kľuč alebo „recovery seed phrase“, ani si ich ukladať do mobilu či počítača. K nevyžiadaným výzvam na prihlásenie sa do svojho účtu či na zdieľanie prihlasovacích údajov treba vždy pristupovať obozretne. Pri každom prihlasovaní do svojho účtu u poskytovateľa služieb kryptoaktív je vhodné si overiť, či skutočne ide o pravú stránku alebo aplikáciu. Rovnako je odporúčané zabezpečiť si účet u poskytovateľa služieb kryptoaktív prostredníctvom dvojfaktorového overenia (2FA). Prepojenie kryptopeňaženky na iné aplikácie je rizikové, a preto by malo byť limitované iba na overené aplikácie.

Žiadna ochrana od štátu

Na rozdiel od investičných finančných nástrojov (Garančný fond investícií)  či bankových vkladov (Fond ochrany vkladov) nie sú investori pri nákupe kryptoaktív nijako chránení. V prípade, že sa stanú obeťou podvodu alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív skrachuje, nemajú klienti žiadny nárok na náhradu od štátu.

Obeťou podvodu často nie sú len jednotliví spotrebitelia, ale aj samotní poskytovatelia služieb kryptoaktív. Viacero kryptospoločností skrachovalo v dôsledku toho, že im boli odcudzené kryptoaktíva patriace klientom. Bežný spotrebiteľ však má len obmedzené možnosti, ako odhadnúť bezpečnosť jednotlivých poskytovateľov služieb kryptoaktív. Preto nie je vhodné mať „všetky vajíčka v jednom košíku“ a odporúča sa  diverzifikovať držanie kryptoaktív. Najmä pri väčších investovaných sumách sa spravidla oplatí mať časť kryptoaktív uloženú v tzv. hardwarovej peňaženke, ktorá je považovaná za bezpečnejší spôsob úschovy.