Životné situácie

Podvody na internete. Ako sa mám chrániť?

Predávajú neexistujúci tovar, posielajú podvodné e-maily a vytvárajú falošné stránky bánk s cieľom získať prístup k vašim údajom a peniazom. Skúšali to už aj na vás?

Podvody na internete. Ako sa mám chrániť?

Sú to vynaliezaví špekulanti. Denne nahadzujú udicu v záplave elektronickej komunikácie a čakajú, kto sa chytí. Ich zbraňami sú nevyžiadané telefonáty, emaily, pop-up reklamy (vyskakovacie okná), či presmerovanie na falošný web alebo e-shop. Ich cieľom je získať prístup k vašim osobným údajom. Ako sa proti nim chrániť?

Ulovia aj mladých

Podvody na internete sa nazývajú scam. To je pomenovanie platné na celom svete, internetovým šmejdom totiž čelilo už veľké množstvo užívateľov webu. Podľa výsledkov vlaňajšieho prieskumu Eurobarometer sa viac ako tretina občanov Európskej únie stretla s podvodnými emailmi alebo telefonátmi, prostredníctvom ktorých sa útočníci pokúšali získať ich osobné údaje. 8 % občanov bolo obeťou takzvaného ransomware útoku, kedy vám páchatelia zakódujú súbory v počítači a následne žiadajú „výkupné“ za odblokovanie prístupov k vašim dátam. Každému desiatemu opýtanému útočníci „hakli“ účty na sociálnych sieťach či email.

Tieto skúsenosti majú pochopiteľne vplyv na ochotu ľudí využívať online služby. 10 % respondentov povedalo, že majú menší záujem nakupovať cez internet.

Emaily, ktorých pôvodom si nie ste istí, neotvárajte. Ak ich otvoríte, neklikajte v nich na žiadne linky. Ak máte akékoľvek pochybnosti o dôveryhodnosti stránky, nevpisujte do nej žiadne prihlasovacie údaje.

Mohlo by sa zdať, že takýmto podvodníkom naletia najmä staršie generácie. Podľa dát spoločnosti Microsoft sa však napríklad obeťami podvodov, pri ktorých sa páchatelia pokúšajú získať vaše osobné údaje pod zámienkou technologickej podpory, stávajú najmä mileniáli. Tí trávia viac času online, častejšie využívajú moderné technológie a zároveň preceňujú svoje znalosti v tejto oblasti. Obozretní by teda mali byť všetci.
Špekulanti sa pritom nezameriavajú iba na súkromné osoby. Trúfnu si aj na firmy či verejné inštitúcie. Polícia varovala pred pokusmi, kedy z upravenej emailovej adresy, ktorá sa podobala na „tú riaditeľovu“, poslali podvodníci účtovným oddeleniam urgentnú výzvu na uhradenie faktúry či prevod peňazí. Financie však skončili na účte páchateľa.

Proti podvodom na internete nie sú imúnni ani mladí. Útokmi sú ohrozené všetky generácie.
FOTO: Pexels.com

Ako rozpoznať scam

Nie je to také jednoduché, ale ak si osvojíte základné rozlišovacie znaky a budete na správy, ktoré vás vo svete internetu oslovujú, pozerať kriticky, zvládnete to. Pripravte sa na to, že podvodníkov môžete stretnúť všade. Neštítia sa zneužiť meno akejkoľvek inštitúcie. Ešte aj americká tajná služba FBI má na svojej stránke o scamoch varovanie, že nikdy občanom neposiela hromadné správy o scamoch. Ak vám nebodaj taký email od FBI príde, je to pravdepodobne scam.

Ako na nás útočia? Vyzerať to môže takto – do emailu vám príde správa z banky aj s linkom. Text vás naliehavo vyzýva, aby ste na link klikli a vyplnili svoje prístupové údaje do bankového účtu. Zámienkou môže byť aktualizácia systému, alebo sa vás môžu pokúsiť vystrašiť príbehom, ako niekto napadol váš účet a vy si okamžite musíte zmeniť meno a heslo. Podvodník získa prístup k vášmu kontu a okradne vás. Práve ste sa stali obeťou phishingu.

Problémom sa môžete vyvarovať. Všímajte si, či:

  • vám email poslala naozaj inštitúcia, ktorej ste klientom,
  • emailová adresa, z ktorej správa prišla zodpovedá tej skutočnej. Rozdiel môže byť napríklad v koncovej doméne (jan.pravy@vasabanka.sl) alebo zdanlivo nenápadnom preklepe (jan.pravy@vasabamka.sk),
  • je text písaný v spisovnej slovenčine alebo obsahuje gramatické a štylistické chyby a grafické nedokonalosti,
  • správa obsahuje naliehavú informáciu a núti vás reagovať okamžite. Podvodné emaily často žiadajú reakciu do 24 hodín, prípadne ponúkajú podozrivo výhodný nákup, ale akcia platí „len dnes, 2h, atď…“,
  • od vás žiada kliknúť na priložený link alebo obrázok a či vás presmeruje na stránku, ktorá pôsobí ako zle načítaná,
  • vás oslovuje menom, alebo všeobecne. Ak ste zvyknutí, že vám vaša banka posiela personalizované správy a zrazu sa to zmení, zbystrite pozornosť.

Pod zámkom

Jedným z dôležitých ukazovateľov sú bezpečnostné znaky stránky v mieste jej internetovej adresy – vždy si skontrolujte, či vidíte ikonku „zámočka“.

Piktogram zámku na začiatku internetovej adresy (URL adresy) a zároveň označenie „https“ hovoria o tom, že stránka je zabezpečená.

Ak na zámoček kliknete myšou, dostanete informáciu, či má platný certifikát, ktorým overujú prehliadače identitu webstránky.

Banky ani poisťovne (či ďalšie spoločnosti narábajúce s vašimi citlivými údajmi) nikdy klienta neoslovujú emailom ani telefonicky so žiadosťou o informácie o jeho účtoch, prihlasovacích údajoch, telefónnom či mailovom kontakte, kódoch a heslách do služieb elektronického bankovníctva alebo o platobných kartách. Na takéto podozrivé žiadosti nikdy nereagujte.

Uverili ste podvodníkom? Toto spravte hneď, ako to zistíte

Prezradili ste cudzej osobe prístupové údaje k vášmu účtu, heslo, pin kód, prístup do internetbankingu či mobilbankingu? Poznajú podvodníci vaše meno, adresu, rodné číslo či číslo občianskeho preukazu?

  • Bezodkladne o tom informujte vašu banku, prípadne inú inštitúciu, kde ste údaje používali. Nehanbite sa a priznajte všetko, čo ste prezradili.
  • Zablokujte svoju kartu a zmeňte pin kódy či heslá do vašich účtov.
  • Čin nahláste na polícii.
  • Podvodné aktivity oznámte aj Národnej banke Slovenska, ktorá následne môže vydať varovanie pre ostatných občanov.
Podvodníci sa snažia vymámiť vaše prístupové údaje do bankového účtu.
FOTO: Pexels.com

Keď už ide o peniaze, ktoré možno viac neuvidíte

Čo robiť, ak ste zaplatili za tovar na podvodnej stránke či falošnom e-shope? Národná banka Slovenska odporúča okamžite zablokovať platobnú kartu, nahlásiť úkon svojej banke a oznámiť podvod polícii. Hoci vám už peniaze odišli, zablokovaním karty zabránite tomu, aby bola opakovane zneužitá. Bohužiaľ, vrátenie peňazí nie je pravidlom a býva to komplikované. Aj napriek úsiliu banky sa môže stať, že už svoje eurá nikdy neuvidíte, najmä ak ste platbu vykonali bankovým prevodom.

Pri platbe kartou je šanca väčšia. Aj banky samotné odporúčajú klientom používať prednostne tento spôsob platby, klienti sú totiž vtedy chránení pred nedodaním tovaru alebo neposkytnutím služby. Obchodník prijímajúci karty musí platbu vrátiť alebo držiteľa karty inak odškodniť. Platí to na debetné aj kreditné karty rovnako.

Neprišiel vám tovar? Potom, ako uplynie lehota na jeho dodanie, oslovte obchodníka so žiadosťou o riešenie. Keď nepochodíte, následne sa obráťte na svoju banku. Tej popíšte tovar alebo službu, uveďte dátum, kedy mali byť dodané a priložte aj komunikáciu s obchodníkom. Banka bude problém riešiť.

Nigérijské listy

Jeden z najznámejších internetových podvodov, označovaný aj ako SCAM 419, sú tzv. Nigérijské listy. Obetiam príde na email, často do nevyžiadanej pošty, list, v ktorom autor popisuje, ako zdedil alebo inak získal veľký majetok, avšak potrebuje pomôcť s bankovým prevodom, ktorý nedokáže spraviť zo svojej krajiny, prípadne mu máte pomôcť „získať“ dedičstvo uložené v banke Londýne. Odmena pre obeť má byť v desiatkach percent z celkovej hodnoty „bohatstva“. Výplata odmeny sa však stále odďaľuje, a naopak, obeť čoraz častejšie hradí akési „administratívne poplatky“. Správa môže prísť v angličtine, ale aj preložená do slovenčiny.
Podvodníci z Afriky sa pokúšajú vylákať aj čísla pasov, či kópie ďalších dokladov. Ak na email pozitívne zareagujete, páchateľ vám dokonca zatelefonuje. Odborníci odporúčajú na takúto korešpondenciu vôbec nereagovať. Aj negatívna odpoveď z vášho emailového konta môže spustiť sériu ďalších a ďalších nevyžiadaných správ.

Titulná foto: Pexels