Správy

5 finančných trendov na Slovensku v roku 2022

Viete, čo čaká vaše peniaze v najbližšom období? Prečítajte si, akých 5 trendov ovplyvní financie Slovákov nielen tento rok.

5 finančných trendov na Slovensku v roku 2022

Viac digitálnych služieb

Jedným z čoraz silnejších trendov u nás aj vo svete v oblasti financií je digitalizácia finančných produktov a služieb. Tá sa prejavuje napríklad aj v tzv. otvorenom bankovníctve (z angl. „open banking“). Ak ste sa s týmto termínom  ešte nestretli, je veľmi pravdepodobné, že sa to už čoskoro stane. Otvorené bankovníctvo je trendom v zahraničí a čoraz viac aj na Slovensku. Označuje používanie otvorených rozhraní API (z angl. aplikačné programové rozhrania), ktoré umožňujú tretím stranám (napr. FinTech spoločnostiam) vytvárať k existujúcim bankovým aplikáciám ďalšie s pridanou hodnotou. Ide najmä o graficky prehľadné náhľady  stavov jednotlivých účtov v rôznych finančných inštitúciách, praktické tak pre fyzické osoby, ako aj pre malé firmy.

Otvorené bankovníctvo má potenciál zmeniť naše finančné návyky a zefektívniť pohľad na správu peňazí. V zahraničí sú populárne aplikácie, ktoré sú používateľsky nastavené na vytvorenie prehľadov firmám, ako aj fyzickým osobám na zlepšenie klientskeho zážitku. Na Slovensku sa otvorené bankovníctvo prejavuje zatiaľ najmä na strane bánk, ktoré umožňujú svojim klientom získať obdobný komplexný prehľad na pár klikov. Takýto otvorený systém pomôže zvýšiť konkurenciu medzi poskytovateľmi služieb a môže viesť ku skvalitneniu služieb v aktuálnych aj nových spoločnostiach. Navyše koncept otvoreného bankovníctva je regulovaný a prístup k účtom klienta môže získať len subjekt, ktorý získal príslušné povolenie v oblasti platobných služieb.

Čo nám open banking prinesie? Do budúcna sa môžeme tešiť na správu účtov prostredníctvom jednej aplikácie, ako aj na zjednodušenie a sprehľadnenie platieb. Význam otvoreného bankovníctva porastie aj vďaka zavedeniu okamžitých platieb na Slovensku, vďaka ktorým sa zrýchlili prevody medzi jednotlivými finančnými inštitúciami. Sledovať pohyby na jednotlivých účtoch (zo strany odosielateľa a prijímateľa platby) bude ešte príjemnejšie.

Na dôchodok odkladáme miesto úspor úvery

Nízke úrokové sadzby a silná konkurencia priniesli nové trendy aj v poskytovaní úverov. Za cenu nižšej mesačnej splátky si klienti čoraz viac berú úvery s dlhými splatnosťami, často siahajúcimi až do dôchodkového veku. Dlhšia splatnosť síce umožňuje čerpať vyšší úver, v skutočnosti však iba odkladá prípadné problémy a riziká na neskôr. V súčasnosti už nie sú výnimkou ani úvery so splatnosťou po 70-ke, niekedy aj po 75-ke. V dôchodkovom veku by sme pritom mali čerpať z úspor vytvorených počas pracovného života a nie riešiť splácanie dlhov z minulosti. Nestaňte sa aj vy nasledovateľom tohto trendu a zabezpečte si pravidelným odkladaním na dôchodok radšej peknú sumu k štátnemu dôchodku ako vysoké splátky úverov.

Dlhy domácností naďalej rastú

Napriek pandémii dlhy Slovákov stále rastú. Celkový dlh slovenských domácností dnes predstavuje 47 percent toho, čo naša ekonomika vyprodukuje za jeden rok, respektíve až 77 percent ich ročných disponibilných príjmov.

Trend neustáleho zadlžovania sa asi nezmizne ani tento rok. Pravdepodobne sa ešte nejakú chvíľu budeme stretávať s refinancovaním úverov, ich navyšovaním, predlžovaním splatnosti a čerpaním nových úverov. Tento trend podporujú aj banky a finanční sprostredkovatelia, ktorí prenášajú úvery klientov z jednej banky do druhej a ponúkajú výhodné podmienky pre refinančné úvery.

Inflácia zasahuje naše peňaženky

Po dlhom období stabilných cien dosahuje od konca minulého roka inflácia na Slovensku niekoľkoročné maximá. Zvyšovaním cien strašia nielen médiá, ale vidíme to aj v reálnom živote. Prečo inflácia rastie a aké zvyšovanie cien je v ekonomike bežné, je pritom pre bežného človeka stále ťažko pochopiteľné. Podľa starších prieskumov NBS nerozumie inflácii takmer tretina Slovákov.

Dôvodom vyššej inflácie je v tomto období najmä nerovnomerné zotavenie sa svetových ekonomík po pandémii a neschopnosť výrobcov napĺňať zvýšené požiadavky spotrebiteľov a firiem. Situácii nepomáhajú ani problémy v doprave a zmeny v celosvetovom hospodárstve, súvisiace s prechodom na zelenšiu ekonomiku. Aký dosah však bude mať zdražovanie na jednotlivé domácnosti? Zatiaľ čo pracujúcim by sa životná úroveň nemala znížiť, keďže rast cien by mali pokryť zvyšujúce sa mzdy, na infláciu doplatia najmä nezamestnaní a ľudia v hmotnej núdzi. Ako sa inflácia dotkne konkrétne vašej peňaženky, si môžete vypočítať v kalkulačke, ktorú pripravila ECB.

Čoraz populárnejšie kryptoaktíva

Napriek výraznejším prepadom na začiatku tohto roka sa kryptoaktíva tešia čoraz väčšej popularite aj u Slovákov. Nárasty za posledné roky ako aj pribúdajúce spoločnosti, ktoré investovanie do kryptoaktív ponúkajú, prispievajú k rastúcemu záujmu spotrebiteľov o túto triedu aktív. Potvrdil to aj prieskum NBS z roku 2021, realizovaný na reprezentatívnej vzorke. Podľa neho vlastní kryptoaktíva 5,8 % respondentov a ďalších 3,1 % kryptoaktíva vlastnilo v minulosti, ale v súčasnosti ich už nevlastní. Zaujímavé je, že až 40 % respondentov, ktorí vlastnia kryptoaktíva, ich kúpili v posledných dvoch rokoch. Pokiaľ cena kryptoaktív nebude dlhodobejšie klesať, dá sa očakávať, že rastúci záujem bude pokračovať aj v tomto roku. Dajte si však pozor. Kryptoaktíva sú vysoko rizikovou investíciou, na ktorej je možné výrazne zarobiť, ale aj prerobiť. Z tohto dôvodu NBS pravidelne upozorňuje spotrebiteľov na riziká spojené s takouto investíciou. Základným pravidlom je neinvestovať do kryptoaktív viac peňazí, ako si môžete dovoliť stratiť.

NBS v súčasnosti nevykonáva dohľad na trhom s kryptoaktívami, čo by však mala zmeniť pripravovaná európska regulácia, ktorá by mala byť schválená v blízkej budúcnosti. NBS sa aktívne zapája do diskusií o podobe tejto regulácie.