Rozhovory

Prví falšovatelia našich bankoviek boli napoleonskí vojaci

03.11.2020

Aký starý vynález je vlastne euro? Spoločnú menu s Českom a Poľskom sme mali už za čias Uhorska.

Prví falšovatelia našich bankoviek boli napoleonskí vojaci

O tom, za koľko zlatiek sa dal kúpiť meštiansky dom, či z ktorých bankoviek si ľudia robili posmech, hovorí múzejná pedagogička Agáta Lešková z Múzea mincí a medailí v Kremnici.

Čo všetko je možno vidieť v Múzeu mincí a medailí?

NBS – Múzeum mincí a medailí a jeho expozícia Líce a rub peňazí dokumentuje hospodárske dejiny Kremnice, ktorých súčasťou sú aj dejiny ťažby drahých kovov a dejiny kremnickej mincovne. Mincovňa bola založená v 14. storočí súčasne s povýšením osady Kremnychbane na slobodné kráľovské mesto, z dôvodu objavenia potenciálu vzácnych kovov zlata a striebra. V súčasnosti je to najstarší podnik na svete, ktorý bez prerušenia činnosti takmer 700 rokov razí mincové peniaze. Razba mincí kremnickej mincovne nebola prerušená ani v čase vojen a nepokojov, naopak, pri týchto udalostiach dochádzalo k inflácii a potrebe dorazby nižších nominálov. NBS – Múzeum mincí a medailí vo svojej expozícii spracovalo práve tento historický príbeh. Múzeum je tematicky rozdelené na priestory venované numizmatickej, medailérskej, banskej a hutníckej histórii. V numizmatickej časti múzea môžu návštevníci vidieť všetky mince a bankovky používané na území dnešného Slovenska, banská expozícia ponúka návštevníkom fáranie do modelových štôlní.

Ako sa kedysi ťažilo zlato a striebro?

Banská časť múzea v suteréne ponúka ukážky štyroch banských štôlní, každá z nich je z iného storočia, v ktorých je možné vidieť vývoj spôsobov ťažby zlatonosnej rudy. Jedna z nich je ukážka „kresanice“, zo 17. storočia, kedy bola hornina ťažená želiezkom a kladivkom. Baníkom sa v procese ťažby menila štruktúra horniny, striedajúc sa tvrdej s mäkšou ílovitou štruktúrou. Banský technik na začiatku týždňa nameral baníkom pracovnú normu podľa horniny, na ktorej práve pracovali. Povedzme, keď bola tvrdá, určil týždennú normu cca 5 metrov chodby. Ak sa baníci snažili, mohli tento cieľ dosiahnuť. Iné bolo, keď banský úradník zachytil pri stanovení normy ílovitú štruktúru, nameral vyššiu normu metrov chodby, a tá ak sa v priebehu týždňa zmenila na tvrdú horninu, normu nesplnili. Nezískali očakávanú výplatu, čo komplikovalo aj tak ťažkú životnú situáciu baníkov. Lepšie výhľady ponúkala opačná situácia, keď tvrdá hornina sa zmenila na ílovitú a baníci normu aj prekročili.
Zásadne sa tento spôsob ťažby rudy zmenil v 17. storočí a využívaní strelného prachu do banskej práce. Práca baníkov sa uľahčila, ale stabilita horského masívu sa porušovala. Modernizácia banskej činnosti vyvrcholila v druhej polovici 20. storočia, kedy sa využívali vŕtacie kladivá na elektrický pohon, či pohon stačeným vzduchom, prevoz horniny v huntíkoch, ťahané lokomotívou.

Čo pre Kremnicu znamenalo zriadenie mincovne?

Kremnica získala výsadnú mestskú listinu podľa vzoru českého mesta Kutná Hora. Výdatnosť zlatonosných rúd i vhodné prírodné podmienky viedli panovníka k rozhodnutiu založiť na území nového mesta mincovňu, v ktorej boli neskôr razené zlaté a strieborné mince. Mincovňa v Kremnici sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska. Dejiny kremnickej mincovne sú nerozlučné spojené s dejinami mincových platidiel na území dnešného Slovenska, ale aj v meradle celej strednej Európy. Je ojedinelým úkazom.

Kremnická mincovňa je ojedinelým úkazom aj v meradle celej strednej Európy.

Aké mince sa tu razili ako prvé?

Prvé mince razené v kremnickej kráľovskej mincovni boli nové strieborné uhorské groše razené podľa vzoru českých grošov. S touto menou viedol Karol Róbert z Anjou začiatkom 14. storočia menovú reformou v Uhorsku, ktorá bola absolútne nevyhnutná po období vlády Arpádovcov a zhoršených menových pomerov, kedy sa mince výrazne zmenšili a zľahčili.
V čase panovania Karola Róberta dokonca došlo k vytvoreniu únie troch kráľovstiev, Poľsko-česko-uhorskej únie.  Každá krajina únie razila groše na lícnej strane mince s panovníkom a na rubovej so symbolmi kráľovstva. Dôležitým pre Kremnicu bola razba zlatých mincí – florénov, podľa mincí razených vo Florencii, neskôr slávnych kremnických zlatých dukátov, razených v mincovni pravdepodobne od roku 1335, do roku 1881 . V kremnickej mincovni sa začiatkom 15. storočia vyrazilo ročne asi 400 tisíc dukátov, na ktoré sa zmincovalo asi 1500 kg zlata.

Čo bolo pre tieto mince charakteristické?

Uhorské groše boli kvalitné strieborné mince, ktoré boli razené z 15-lótového striebra. Rýdze striebro má 16 lótov. Zlaté dukáty razené v Kremnici  boli charakteristické vysokým obsahom zlata, 23 karátov a 9 granov. Každá minca vážila niečo vyše 3,5 gramov. Svoju rýdzosť a váhu kremnické dukáty nemenili celé storočia, čo je dejinách mincovníctva ojedinelý jav. Stredoveké mince nemali číslicami vyjadrené ich nominálnu hodnotu. Hodnotu platidla prestavovala čistota kovu a váha mincí.

Čo sa dalo kúpiť za kremnické zlaté dukáty?

Zlaté dukáty slúžili predovšetkým kráľovskému dvoru, vysokým svetským a cirkevným feudálom, platili sa nimi medzinárodné záväzky, stali sa peniazmi veľkoobchodu. V bežnom živote v 15. storočí sa za dukáty ( 1 zlatý = 100 denárov) dalo nakúpiť takto: 1 kôň za 3-8 zlatiek,1 brav 3-5 zlatých, 1 cent (63 kg) soli za 4 zlaté, hus alebo sliepka  za 1 denár, chlieb rovnako 1 denár. Ročný príjem panovníka, napr. Mateja Korvína, bol približne 80 tisíc zlatiek ročne, baník zarábal 2,5 zlatého mesačne, teda 30 zlatých ročne. V Kremnici sa v 18. str. dal za 1 500 zlatiek kúpiť meštiansky dom.

Aká mena ich vystriedala?

Po kremnických unikátnych strieborných grošoch a zlatých dukátoch sa v mincovni razili strieborné toliare, razba ktorých spadá do obdobia po prehratej bitke uhorských vojsk s osmanskou ríšou pri Moháči v roku 1526. Nerovný boj skončil pre Uhorsko tragicky. V Uhorsku došlo nielen k politickému, ale aj menovému rozvratu. Nastal boj o moc, napokon sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1553 po nariadení Ferdinanda I. sa v kremnickej mincovni začali raziť veľké strieborné vládne mince s vysokým obsahom čistého striebra – toliare. Popri tom sa stále v mincovni razili kvalitné dukáty, groše a denáre.
Na obehových toliaroch bol stvárnený celý panteón habsburských panovníkov vládnucich v monarchii. Medzi nimi aj toliare s príťažlivým portrétom panovníčky Márie Terézie, ktoré sa stali vyhľadávanými aj pre odvážne pózy panovníčky s poodhaleným poprsím a odhalenou šijou, zobrazovanej v barokovom štýle.

Mária Terézia je známa svojimi reformami. Týkali sa aj peňazí?

Sústava reforiem osvietenskej panovníčky neobišla ani oblasť peňažnú a menovú. Popri dukátoch, toliaroch a rôznych iných minciach razených v tom čase, zaviedla razbu medených grajciarov. Ich číselne vyjadrená hodnota bola vyššia ako hodnota kovu v nich. Ich fungovanie tak bolo založené na dôvere v štát.
Vo všeobecnosti sa v tomto období ako peniaze používali aj robotnícke známky, či značky. Za prácu sa platilo aj na základe tzv. rovášu, čo znamenalo záznam odpracovaných dní na dvoch spojených drievkach, kam sa zárezmi značil každý odpracovaný deň. Robotník dostal výplatu podľa počtu zárezov na rováši.
Dôležitým reformným krokom Márie Terézie bolo vydanie papierových peňazí. Ich potrebu si vynútil nedostatok drahých kovov a neustále zvyšujúce sa výdavky na vedenie vojen, predovšetkým s Pruskom. Vedenie vojen, zvlášť tých prehratých bolo nákladné, a to spôsobilo vyprázdnenie štátnej pokladnice.

Ako to riešila?

Inšpirovala sa európskymi krajinami Francúzkom a Švédskom, ktoré riešili hospodárske a politické problémy a k tomu nedostatok vzácnych kovov vydávaním papierových peňazí. Okrem toho papier už od 8. storočia ako platidlo používali Číňania.

Rozhodnutím panovníčky boli  v roku 1762 vydané prvé papierovky, tzv. bankocetle, ktoré vydávala Viedenská mestská banka. Vydával ich štát, preto boli štátovky, nie bankovky. Verejnosť im nedôverovala, preto nariadením panovníčky mali slobodnú voľbu a nemuseli ich prijímať. Keďže po vrátení do banky sa bankocetle likvidovali, vzhľad mnohých je známy len podľa vzorov z úradných vyhlášok o ich vydaní.

Používali sa bežne?

Prvé bankocetle nemali slúžiť každodennému používaniu, skôr na väčšie obchodné transakcie. Od roku 1800 sa stali zákonným obeživom a niektoré platby štátu museli byť vykonané v nich. Na papierovkách sa zobrazovala ich nominálna hodnota. Potlačené boli iba z jednej strany na ručnom papieri s vodotlačou. Ich falšovanie mali sťažiť tzv. suché pečate, vodoznak a premenlivý sklon písma. Falšovanie bolo trestané kruto. Usvedčený páchateľ mal dostať 25 rán palicou, na tvár mu bolo vypálené znamenie kolesa a šibenice a mal byť doživotne uväznený. Neskôr bol trest sprísnený na trest smrti obesením.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojakmi roku 1805 obsadili aj dominikánsky kláštor kde sa Francúzi zmocnili  aj pomôcok na tlač bankocetlí. Od originálov sa líšili iba modrastým odtieňom papiera. Falšovanie sa zastavilo sobášom Napoleona s rakúskou princeznou Máriou Lujzou v roku 1810.

Falšovanie bolo trestané kruto.

Kedy prichádzajú bankovky určené na každodennú potrebu?

Vývoj menového systému v 18. storočí  sa už nevedel zaobísť bez papierových bankoviek, ktoré sa stali súčasťou obeživa popri kovových minciach. Papierové peniaze, okrem toho že boli nositeľmi vyšších hodnôt, poskytovali viac priestoru k interpretácii informácií smerom k spoločnosti, formou symbolov a hesiel.  Boli to premyslene komponované obrazy so symbolmi bohatstva, obchodu a hospodárstva, ktorých nositeľmi boli postavy, predovšetkým anonymných žien.

Aj v rakúsko-uhorskej korunovej mene od roku 1892 žena stvárnila symbol monarchie. Zaujímavosťou je že tieto papierovky nemali líce a rub, ale popri symboloch jedná strana niesla nemecký text a druhá  strana maďarský. Technicky prestavovali veľký pokrok vďaka používaniu výrazných farieb. 

Čo spravila s menou prvá svetová vojna a rozpad monarchie?

Vznik novej Československej republiky, ktorá po rozpade monarchie nemala vytvorené zázemie pre razbu mincí a tlač papierových nových peňazí. Riešením situácie bola menová odluka v roku 1919. Prvými československými platidlami boli koruna československá  a jej menšia jednotka halier.

Zásadný podiel na tvorbe prvých štátoviek mal výtvarník Alfonz Mucha, v duchu secesie, s množstvom figurálnych a rastlinných motívov. Pre realizáciu niektorých kompozícií mu ako modely poslúžila jeho manželka a dcéra. Motívy korún na minciach, boli z autorskej dielne Otakara Španiela a Jaroslava Bendu.

Staré vedenie kremnickej mincovne stačilo po rozpade monarchie  demontovať a odviezť z Kremnice do Budapešti takmer celý strojový park a zásoby drahých kovov. Kremnická mincovňa pre svoju nasledujúcu činnosť potrebovala obnovu. Zástupcovia mesta Kremnica a zvlášť vtedajší československý minister financií Dr. Alois Rašín sa zaslúžili o to, že Kremnica zostala centrom československého mincovania.

Krásne bankovky ilustroval Alfons Mucha Zdroj: NBS

Aké sme mali motívy počas druhej svetovej vojny?

Po  Mníchovskej dohode došlo k vzniku Slovenského štátu. Československé menové územie sa rozdelilo. Československé bankovky  boli na Slovensku pretlačené nápisom SLOVENSKÝ ŠTÁT. Postupne boli tlačené nové štátovky prvý krát so slovenskými symbolmi. Peniaze  s portrétom Andreja Hlinku, či osobnosťami  Slovákov akými boli Pribina, Svätopluk, J. Hollý, Ľ. Štúr. Presadzovali sa aj významné kultúrne či prírodné lokality Slovenska, napr. mohyla M. R. Štefánika na Bradle, Oravský zámok,  či Vysoké Tatry. Slovensko sa stalo satelitom Nacistického Nemecka a preto sa v kremnickej mincovni razili aj nacistické vyznamenania, odznaky a prstene so symbolmi lebky.

Ako na túto situáciu reagovala Slovenská národná banka?

Ekonomická oblasť nového Slovenského štátu sa dohodami  s nacistickým Nemeckom dostal do jeho područia a kontroly. V apríli 1939 bola založená Slovenská národná banka so sídlom v Bratislave. Výrazným a  presvedčivým sa stalo „účinkovanie“ SNB pri napĺňaní postojov Slovákov voči nemeckému nacionalizmu. Mimoriadnu úlohu zohrali predovšetkým jej guvernér Imrich Karvaš a Peter Zaťko a členovia bankovej rady,  ktorí ako sympatizanti SNP vytvorili finančné a materiálne zázemie pre jeho priebeh, ale  aj  predzásobenie povstaleckého územia. Slovenskí historici sú presvedčení, že keby bola vojenská organizácia povstania zvládnutá tak ako hospodárska, mohlo byť SNP dotiahnuté do úspešného konca.

Táto bankovka bola vyhlásená za štvrtú najkrajšiu na svete. Zdroj: NBS

Ako sa menili motívy po skončení vojny?

Po 2 . svetovej obiehali územím Slovenska papierové platidlá, ktoré zobrazovali  motívy  prevzatých z pohľadníc kníh či  poštových známok.
Po voľbách roku 1948 bol výber jednotlivých motívov ovplyvňovaný socialistickým realizmom. Autori vnášali motívy hrdinských a budovateľských činov, zobrazovaním  partizánov a sovietskych vojakov, ale aj husitské hnutie s osobnosťou Jána Žižku z Trocnova.

Zmena sa udiala pri stvárňovaní ženy na bankovkách socialistickej vlasti. Žena-múza bola nahradená ženou z ľudu ako dôkazu o víťazstve pracujúceho ľudu nad kapitalizmom. Jej emancipovanosť sa prejavuje v pracovnom nasadení aj spôsobe oblečenia. Vybudoval sa imidž ženy robotníčky a traktoristky. Takto vyobrazená žena, bola zbavená svojej ženskosti.

Nebolo to ľuďom smiešne?

Na týchto bankovkách vzniká ponuka viacerých kuriozít. Napr. v súvislosti  so socialistickou československou 50-korunáčkou, na ktorej  je na lícnej strane je zobrazená dvojica partizán a sovietsky vojak, na rubovej je Slovnaft. Pred cisternami je autorom motívu zachytená mužská postava o ktorej kolovali vtipy, že kradne naftu „súdruhom v priamom prenose“. Ešte väčšiu zábavu, z veľkej miery aj nevôľu verejnosti, vyvolala Brunovského 100-korunáčka s Klementom Gottwaldom vydaná v roku 1989, len pár mesiacov pred pádom politického režimu. Okrem toho že verejnosť bankovku poškodzovala dokresľovaním somárskych uší a pod., keď sa bankovka zložila pozdĺžne, tak sa namiesto tváre prvého komunistického prezidenta ČSR vytvoril obraz opice. Rakúsky denník Arbeiterzeitung dokonca uverejnil informáciu, že Čechoslováci majú na novej storkorunáčke mimozemšťana. A tak čoskoro po uvedení, bola bankovka stiahnutá z obehu. Táto 100-korunáčka mala nahradiť socialistickú 100-korúnáčka, do dnes známu v kruhoch verejnosti. V obehu bola 32 rokov.  Autor František Herman stvárnil na rubovej starne bankovky pevný budovateľský zväzok robotníkov a roľníkov a ich spoločné úsilie budovania socializmu. Okrem NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici je možné vidieť ju aj napr. v Britskom múzeu v Londýne.

Písali o nej až v Nemecku Zdroj: NBS

Je vám ľúto niektorých návrhov, ktoré sa nezrealizovali?

Nevydaných návrhov bankoviek bolo v ich histórii viacero. V jednotlivých obdobiach tvorby peňazí z rôznych dôvodov. Dôvodom mohol byť príliš odvážny motív, napríklad nevydaná 100-korunáčka z roku 1920, v ktorej symbol ženy ako mladej republiky bol príliš odhalený.
Iným problémom mohol byť ideologicky nevhodný motív. Napríklad návrh na 50-koruáčku s pozadím mesta Banská Bystrica, ktorý bol zamietnutý pre veže námestia, aj keď vyhliadková veža nebola vežou chrámu, bola neprípustná. Príčinou nevydania bankovky mohli byť aj príliš výrazné farebné motívy, napríklad na návrhoch posledných československých papieroviek od autora Albína Brunovského. Vynikajúci slovenský výtvarník Albín Brunovský, nositeľ mnohých ocenení svetového významu je však aj autorom celej série poslednej federálnej tlače, na ktorej sa objavili osobnosti národných dejín. Aj napriek tomu, že verejnosť neprijala jeho „gottwaldovu stokorunáčku“, za návrh 20-korunáčky získal vo Francúzku v roku 1988 ocenenie najkrajšia bankovka sveta.

AGÁTA LEŠKOVÁ

je múzejná pedagogička z Múzea mincí a medailí v Kremnici, kde pôsobí aj ako lektorka zážitkového vzdelávania. Pripravuje a realizuje vzdelávacie programy v oblasti histórie pre všetky vekové kategórie.