Pri tejto príležitosti sme oslovili pedagógov zo stredných škôl, ktoré sa zúčastnili na finančnom vzdelávaní 5peňazí. Prečítajte si, ako učitelia vnímajú úroveň finančnej gramotnosti stredoškolákov a ako hodnotia vzdelávania 5peňazí. Na naše otázky odpovedali Peter Sučanský z Gymnázia v Žiari nad Hronom a Nadežda Pokorná zo SSOŠ v Košiciach.

Vaši žiaci absolvovali vzdelávanie s lektorkami 5peňazí na tému príjem a práca. Ako toto vzdelávanie hodnotíte a aká bola spätná väzba žiakov?

Nadežda Pokorná (N. P.): Vzdelávanie hodnotím ako veľmi užitočné, zaujímavé a ako deti hovoria, „suprové“. Veľmi ma teší, že žiaci boli nadšení, pochvaľovali si prístup lektoriek. Najdôležitejšie je, že podľa ich vyjadrenia získali nové zaujímavé informácie a pritom to nebrali ako nudné učenie. Prekvapilo ich, čo všetko musí rodina platiť z bežných príjmov. Pridávam jednu z rekcií žiačky: „Dobrý deň, akurát sme skončili a bolo to veľmi super, bavili ma aj aktivity, aj množstvo vecí, ktoré som sa dozvedela. Ďakujem za tuto možnosť 😀“

Peter Sučanský (P. S.): Spätná väzba žiakov bola veľmi pozitívna. Podľa ich vyjadrení vzdelávanie prekonalo ich očakávania a boli veľmi spokojní. Organizácia vzdelávania a aktivity boli, podľa ich názoru, veľmi dobre pripravené a vedené milými a nápomocnými lektorkami. Oceňovali najmä praktickú stránku aktivít a možnosť skupinovo riešiť zadané úlohy. Vďaka tomu im aj 3-hodinové vzdelávanie ubehlo naozaj rýchlo a efektívne. Kladne hodnotím najmä možnosť ponúknuť žiakom projekt, ktorý ich významnou mierou posunie ďalej vo vnímaní dôležitosti finančnej gramotnosti pre ich život.

Dozvedela som sa veľmi veľa o tom, ako to funguje s peniazmi a čo všetko musíme platiť...
Nela

Ako vnímate úroveň finančnej gramotnosti u vašich žiakov?

N. P.: Ak by som ju porovnala s úrovňou napríklad pred desiatimi rokmi, tak vidím výrazný posun. Pojmy typu barter, debetná karta, kreditná karta, riziko, poistenie, sporenie, investovanie, úvery RPMN už po skončení tretieho ročníka nie sú novinkou. Myslím si, že je to beh na dlhé trate, ale tie sa už skracujú, čo hodnotím pozitívne.

P. S.: Úroveň finančnej gramotnosti u žiakov nie je na takej úrovni, aby sme mohli byť spokojní. Je nutné ju nielen zlepšovať a rozvíjať, ale najmä dávať žiakom nové možnosti a príležitosti, aby sa o jej rozvoj sami zaujímali. Preto sme sa aj rozhodli zapojiť do vzdelávania 5peňazí a podľa môjho názoru to bolo správne rozhodnutie.

Viete si predstaviť, že by ste so žiakmi viac riešili finančné témy v rámci vyučovania, ak by ste mali dostupné materiály na toto vzdelávanie?

P. S.: Určite áno. Žiaci sa o témy finančného a ekonomického zamerania veľmi zaujímajú. Sú pre nich podnetom na riešenie životných situácií, ktoré vidia vo svojich rodinách a ktoré potrebujú preto, aby boli lepšie pripravení do života.

N. P.: Áno, a predovšetkým ľahko pochopiteľné, v nadväznosti na reálne životné situácie. Dosť ťažká oblasť sú napríklad podielové fondy či investovanie.

Najviac sa mi páčilo pracovanie v skupinách, lebo sa so spolužiakmi viac spoznáme aj porozprávame.
Žanet

Mali ste možnosť venovať sa so žiakmi téme finančná gramotnosť aj po vzdelávaní a zhodnotiť ich poznatky a vedomosti?

P. S.: Áno, postupne. V rámci svojich predmetov máme možnosti a príležitosti, ako využiť a zhodnotiť získané poznatky žiakov. Samotní žiaci majú dokonca záujem ďalej diskutovať o problémoch, ktorých riešenie vzdelávanie ponúklo.

Majú vaši žiaci predmet v škole alebo inú formu vzdelávania, ktorá by rozšírila ich poznatky v oblasti finančnej gramotnosti?

N. P.: V druhom a treťom ročníku majú vyučovací predmet MOF, manažment osobných financií, ktorý nadväzuje na štandard finančnej gramotnosti. Práve v tomto čase sa bavíme o príjmoch a výdavkoch, čo je super nadväznosť na vzdelávanie 5peňazí. Mzda a odvody zo mzdy sú v treťom ročníku. Dotácia je 1 hodina týždenne. V čase dištančného vzdelávania je to 1 hodina za 2 týždne. Vítam každé rozšírenie vedomostí z oblasti finančnej gramotnosti, tvrdím, že tieto vedomosti sú dôležité pre maturitu života. Škoda, že ešte vždy sa objavuje názor „život ma naučí“.

P. S.: Rozvíjanie finančnej gramotnosti je v našej škole, napríklad okrem matematiky, aj obsahom predmetov Občianska náuka a Spoločenskovedný seminár. Zároveň majú žiaci možnosť vybrať si predmet Cvičenia z ekonomiky a taktiež krúžok ekonómie. Napriek týmto povinným a voliteľným predmetom a krúžku sa naše gymnázium rozhodlo v tomto a ďalších rokoch realizovať projekt pod názvom „Keď učenie má zmysel“. Projekt sa zameriava práve najmä na rozvíjanie matematickej, finančnej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti žiakov.

Vďaka školeniu som si uvedomila, aké povolanie je pre mňa najlepšie, môžem sa na to začať viac sústreďovať.
Deniska

Ako celkovo hodnotíte dištančné vzdelávanie v porovnaní s prezenčným, jeho výhody a nevýhody? Využívate nejaké online nástroje, aby ste zatraktívnili vzdelávanie?

P. S.: Dištančné vzdelávanie má, podľa môjho názoru, viac nevýhod ako výhod v porovnaní s prezenčným vzdelávaním. Ako učiteľ spoločenskovedných predmetov považujem za významnú nevýhodu najmä absenciu kvalitnej sociálnej interakcie učiteľa so žiakmi a naopak. Prostredníctvom online technológií je síce možné rýchlejšie a efektívnejšie sprostredkovať konkrétnu informáciu, napríklad v podobe zdieľania vzdelávacieho obsahu a podobne. Je možné teóriu žiakovi vysvetliť a pomôcť mu pochopiť konkrétny obsah. No na druhej strane sa významne vytráca efekt osobnej, medziľudskej spolupráce, ktorá pomáha žiakom efektívne sa socializovať. Pri online vzdelávaní aj ja využívam najmä dobré známe a osvedčené platformy, ako sú Edupage, MS Teams a Zoom. V podmienkach dištančného vzdelávania je veľkou výhodou práve to, že sa úspešné darí rozvíjať informačno-komunikačné zručnosti žiakov a učiteľov na novú, dodnes menej využívanú úroveň.

N. P.: Dištančné vzdelávanie by som zhrnula v SWOT analýze:

Výhody:           Menšia náročnosť na cestovanie časová a finančná, vyššia samostatnosť žiakov, napr. pri získavaní, vyhľadávaní informácií, lepšia dochádzka žiakov na vyučovanie, rozvoj zručností práce s PC .

Nevýhody:      Postupná strata motivácie učiť sa, rušivé vplyvy v domácnosti, strata, obmedzovanie sociálnych vzťahov, čas strávený pri PC učiteľ aj žiak, chýbajúca prax, chýbajúca prezentácia pred triedou.

Príležitosti:       Vyskúšať si aj iné formy učenia na strane žiaka aj učiteľa, podpora kreativity učiteľov pri hľadaní interaktívnych foriem vzdelávania, zapojenie žiakov do rôznych online vzdelávaní, využívanie tvorivých aktivít, napr. výroba pokladničiek z recyklovaného materiálu.

Ohrozenia:      Nie vždy objektívne hodnotenie, strata, obmedzovanie sociálnych vzťahov, technické problémy, problémy s aktívnou spoluprácou na hodine.

Titulná foto: Unsplash

Ďakujeme všetkým učiteľom

28. marec – deň učiteľov

Deň učiteľov sa začal oslavovať na Slovensku a v Česku v roku 1955 na počesť narodenia českého pedagóga, filozofa, spisovateľa a teológa so slovenskými koreňmi Jana Amosa Komenského (28. 3. 1592 – 15. 11. 1670). Komenský sa svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. V mnohom predstihol svoje časy – presadzoval povinnú školskú dochádzku pre každé dieťa bez ohľadu  na jeho intelekt alebo sociálne pomery, vypracoval systém pedagogiky ako vedy a mnohé jeho vyjadrenia, ako „opakovanie je matkou múdrosti“ či „škola hrou“, zľudoveli. Deň učiteľov tak od 50. rokov 20. storočia oslavujeme 28. marca vďaka rozhodnutiu vtedajšej československej vlády a mal byť morálnym ocenením ich práce.